Čo je Debian?

Debian je nezisková organizácia, ktorá sa venuje vývoju slobodného softvéru a šíreniu myšlienok slobodného softvéru. Debian vznikol v roku 1993, keď Ian Murdock adresoval otvorenú výzvu softvérovým vývojárom, aby spolu vytvorili ucelenú a koherentnú softvérovú distribúciu založenú na relatívne novom linuxovom jadre. Relatívne malá skupina zasvätených nadšencov, pôvodne financovaná zo zdrojov organizácie Free Software Foundation a ovplyvnená filozofiou GNU, sa v priebehu rokov rozrástla do organizácie pozostávajúcej z asi 1000 vývojárov Debianu.

Vývojári Debianu sú zapojený do rôznych aktivít vrátane administrácie Webu a FTP , grafickému dizajnu, analýze legálnosti a softvérovým licenciám, písaniu dokumentácie a samozrejme správe softvérových balíkov.

V záujme rozširovania našej filozofie a v snahe prilákať vývojárov, ktorí veria tomu, čo Debian predstavuje, v rámci projektu Debian sme publikovali množstvo dokumentov, ktoré vysvetľujú naše hodnoty a sú zároveň aj príručkou pre tých, ktorý chcú vedieť, čo to znamená byť vývojár Debianu:

  • Debian Social Contract (spoločenská zmluva Debianu) definuje záväzky prispievateľov Debianu pre komunitu slobodného softvéru. Ktokoľvek, kto súhlasí s dodržiavaním spoločenskej zmluvy sa môže stať prispievateľ. Každý prispievateľ môže vytvoriť nový softvér a začleniť ho do Debianu - za predpokladu, že softvér spĺňa naše kritériá slobodnosti softvéru a balíček spĺňa naše štandardy kvality.
  • Debian Free Software Guidelines (pravidlá pre slobodný softvér Debianu) je jasný a výstižný súhrn kritérií, ktoré Debian kladie na slobodný softvér. Tento dokument je veľmi vplyvný dokument, má vo svete slobodného softvéru veľký vplyv a je základom pre samotnú definíciu slobodného softvéru - The Open Source Definition.
  • Debian Policy Manual (manuál politiky Debianu) obsahuje rozsiahle špecifikácie štandardov kvality projektu Debian. 

Vývojári Debianu sú tiež zainteresovaní v mnohých ďalších projektoch; niektoré priamo súvisia s Debianom, iné sa dotýkajú celej Linuxovej komunity. Uvedieme niekoľko príkladov:

  • Linux Standard Base (LSB) - štandardný základ Linuxu je projekt zameraný na štandardizáciu základného systému GNU/Linux, ktorý umožňuje vývojárom softvéru a hardvéru tretích strán jednoducho navrhovať programy a ovládače hardvéru pre Linux ako taký, miesto toho aby ich museli navrhovať pre každú distribúciu GNU/Linux zvlášť.

  • Filesystem Hierarchy Standard (FHS) - štandardná hierarchia súborového systému sa snaží štandardizovať rozmiestnenie súborov v súborovom systéme Linuxu. FHS umožňuje vývojárom sústrediť sa na tvorbu programu, bez toho aby sa zapodievali tým, kam sa jednotlivé súbory majú v jednotlivých distribúciách GNU/Linux nakopírovať.

  • Debian Jr. je vnútorný projekt, ktorého cieľom je zistiť či Debian má čo ponúknuť naším najmladším používateľom.

Viac informácií o Debiane, nájdete na stránke Debian FAQ.

Ubuntu a Debian

Ubuntu a Debian sú rozdielne no paralelné a úzko previazané systémy. Projekt Ubuntu sa snaží projekt Debian doplniť v nasledujúcich oblastiach:

Výber balíkov

Ubuntu neposkytuje bezpečnostné aktualizácie a profesionálnu podporu pre všetky balíky dostupné vo svete otvoreného softvéru, ale vyberá si sadu balíkov, ktoré tvoria ucelený a komplexný desktopový operačný systém a poskytuje podporu iba pre túto sadu balíkov.

Užívatelia, ktorý chcú mať prístup ku všetkým balíkom, Ubuntu poskytuje súčasť "universe" (sada balíkov), z ktorej si používatelia systému Ubuntu môžu nainštalovať poslednú verziu balíka, ktorá nie je obsiahnutá podporovanej sade. Väčšina balíkov obsiahnutých v Ubuntu universe, sa nachádza aj v systéme Debian, aj keď existujú aj iné zdroje, z ktorých sa do sady universe balíky tiež pridávajú. Viac informácií o štruktúre webovej distribúcie Ubuntu sa nachádza na stránke o súčastiach Ubuntu.

Vydania

Ubuntu vytvára nové vydanie každých šesť mesiacov a toto vydanie podporuje 18 mesiacov vydávaním každodenných bezpečnostných opráv a záplat na kritické chyby.

Pri príprave nového vydania Ubuntu, “zmrazíme aktuálny stav archívu vývojovej verzie Debianu (sid). Vychádzame z verzie sid a postupne pridávame vlastné vylepšenia, pričom sa zameriavame na zostavenie vydania, ktoré je nezávislé od prípravy vydania Debianu. Tento spôsob je nevyhnutný, pretože kritériá vydania sú veľmi odlišné oproti Debianu.

Napríklad aj je balík vylúčený z Debian testing, pretože sa nedal zostaviť na všetkých jedenástich podporovaných architektúrach, ktoré sú podporované verziou Debian sarge, pre Ubuntu takýto balík môže byť postačujúci ak funguje na troch architektúrach, ktoré Ubuntu podporuje. Balík sa tiež do verzie Debian testing nemusí dostať aj kvôli tomu, že spôsobuje kritickú chybu vo vydaní, táto chyba sa však vo vydaní Ubuntu nemusí prejaviť.

Ako komunita sme si zvolili určité miesta, v ktorých sa odlišujeme od Debianu takým spôsobom, aby sme minimalizovali rozdiely medzi Debianom a Ubuntu. Napríklad zvyčajne do vydania zvolíme najnovšiu verziu Gnome miesto staršej verzie, ktorú obsahuje Debian a snažíme sa o to isté aj s ostatnými kľúčovými súčasťami architektúry, ako sú napríklad X alebo GCC. Tieto rozhodnutia sú zapísané v zozname kľúčových cieľov pre dané vydanie a cieľom našej komunity je zabezpečiť, aby všetky ciele boli naplnené pred uvoľnením vydania.

Komunita vývojárov

Mnoho vývojárov Ubuntu patrí tiež medzi uznávaných členov komunity Debianu. Títo vývojári aktívne prispievajú do Debianu vrámci práce na Ubuntu priamo v Debiane.

Keď vývojári Ubuntu opravia chyby ktoré sa nachádzajú aj v balíkoch Debianu -- vďaka tomu, že sú projekty prepojené, sa to stáva často -- zašlú opravy chýb vývojárom Debianu zodpovedným za daný balíček v Debiane a vytvoria URL adresu systéme na hlásenie chýb Debianu. Dlhodobým cieľom tejto práce je aby záplaty vytvorené tímom, ktorý sa venuje iba Ubuntu, sa ihneď dostali aj do balíkov Debianu, kde ich správcovia Debianu radi spracujú.

Členovia tímu Ubuntu môžu zmeniť akýkoľvek balík, aj ak je spravovaný niekým iným. Správcovia Ubuntu privítajú ak oprava vyrieši problém, tým zároveň podnecujeme diskusiu medzi ľuďmi, ktorí sa zaujímajú o daný balík aby sme zlepšili spoluprácu a odstránili hádky medzi správcami.

Sloboda a filozofia

Debian a Ubuntu sú založené na rovnakej filozofii slobodného softvéru. Obe skupiny sa zaviazali, že budú vytvárať operačný systém slobodného softvéru.

Rozdiel medzi skupinami spočíva v rozdielnom postoji k súčastiam, ktoré nie sú aplikáciami (ako napríklad dokumentácia, písma (fonty), firmware zariadení) a neslobodnému softvéru. Debian distribuuje malé množstvo neslobodného softvéru zo svoji internetových serverov. Ubuntu distribuuje zo svojich internetových serverov aj neslobodné ovládače ako súčasť "restricted" ale nedistribuuje žiadne ďalšie softvérové aplikácie, ktoré nespĺňajú licenčné podmienky, ktoré si Ubuntu stanovilo.

Ubuntu a ostatné odvodeniny Debianu

Existuje mnoho ďalších distribúcií, ktoré používajú rovnakú základnú infraštruktúru (balíky a formát archívov). Ubuntu sa od nich odlišuje v mnohých smeroch.

Po prvé, Ubuntu odosiela záplaty priamo do Debianu hneď ako sú chyby opravované pri vytváraní nového vydania Ubuntu, nie až po tom ako je vydanie hotové. Ostatné distribúcie založené na Debiane, zverejnia zdrojový kód a záplaty ako "veľký tresk" pri vydaní novej verzie, preto je ich veľmi obtiažne spätne začleniť do upstreamu HEAD.

Po druhé, Ubuntu disponuje množstvom prispievateľov, ktorí sú zároveň vývojármi Debianu. Mnoho ďalších distribúcií založených na Debiane nemá ani jedného prispievateľa, ktorý je zároveň aktívnym vývojárom Debianu.

Po tretie, Ubuntu vytvára častejšie a čerstvejšie vydania. Naša politika vydávania novej verzie každých šesť mesiacov je jedinečná vo svete Linuxových distribúcií. Ubuntu vám chce poskytnúť stabilný a bezpečný obraz toho najlepšieho zo sveta otvoreného softvéru.