Systém správy balíkov Ubuntu je odvodený od rovnakého, ako používa GNU/Linux distribúcia Debian. Súbory balíkov obsahujú všetky potrebné súbory, metadáta a inštrukcie pre implementáciu jednotlivých funkcionalít alebo softvérových aplikácií pre náš počítač. 

Súbory balíkov Debianu majú väčšinou príponu '.deb' a sú väčšinou uložené v Zdrojoch softvéru (repozitároch), ktoré predstavujú zbierku balíkov nachádzajúcich sa na rôznych médiách ako napríklad disky CD-ROM alebo Internet. Balíky sú väčšinou prekompilované do binárneho tvaru, preto je ich inštalácia rýchla a nevyžadujú ďalší softvér pre kompilovanie softvéru.

Mnoho komplexnejších balíkov používa koncept závislostí. Závislosti sú prídavné baliky, ktoré sú požadované hlavným balíkom k tomu, aby správne fungoval. Napríklad balík pre syntézu hlasu Festival závisí od balíka libasound2, čo je balík obsahujúci zvukovú knižnicu ALSA, ktorá je potrebná na prehrávanie zvuku. Aby Festival správne fungoval, musí byť tento balík a ostatné závislé balíky nainštalované. Systém správy balíkov Ubuntu to urobí automaticky.