Otvorený softvér na slovenských školách

Radi by sme spravili prehľad o tom, na ktorých školách sa otvorený softvér používa, ktoré konkrétne programy, a ako sa s nimi učí. Prispievatelia sa vystavujú riziku, že im učitelia z ďalších škôl budú klásť otázky ;)

Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave

Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave

Katedra aplikovanej informatiky a výpočtovej techniky

Fakulta a katedra sa vynikajúco stará o národné hospodárstvo jednej krajiny (firmy). Nejde veru o hospodárstvo Slovenska. Nie len, že platí licencie za programy pre vyučovanie, ale zrejme aj študenti pre vlastnú prípravu musia mať potrebné licencie. Žiadne alternatívy (iné produkty /iné riešenia /prípadne opensource) nie sú uvedené. To je pre KAIaVT veľmi dôležité. V stránke pre istotu vložené 2 krát.

  http://nhf.euba.sk/sk/katedry/katedra-aplikovanej-informatiky-a-vypoctovej-techniky/o-katedre

Príspevok som tu vložil omylom (žeby nie?). Požiadam potom administrátora o vyradenie.

OSS v SOŠ Námestovo

Využitie OSS na vyučovanie v SOŠ Námestovo.

Príspevok je v odkaze:

http://www.sosno.edu.sk/sospsblog/sospsblog.html

S pozdravom.

Otvorený softvér v našej učebni - príklad

Škola

Meno, mesto/obec, web

Vybavenie učebne

Detaily o učebni: hardvér, operačný systém (Linux (distribúcia, detaily, LTSP...), Windows, dual-boot,...). Ak máte učební s OSS viac, spravte pre každú zvláštny záznam.

Predmety

Pri ktorých predmetoch sa OSS používa, uveďťe aj programy, prípadne ich stránky. Viac o používaných programoch možno pridať do skupiny Programy pre výuku.

Pohľad na Open Source a jeho využitie v slovenskom školstve

Integrovat slobodny a otvoreny softver do skolstva bez podpory pedagogov je podla mojho nazoru velmi tazke. Pedagogovia vychovavaju deti, ukazuju im spravne pohlady na riesenie problemov, a su to prave oni, ktori maju na deti obrovsky vplyv vo vzdelavacom procese. Slobodny a otvoreny softver prinasa do vyuky nove moznosti, ktore neposkytuje ziadny proprietarny softver. Lenze ucitelia su o tomto druhu softveru malo informovani, malo aktivni vypracovat urcite plany, ulohy, aby sa softver zacal realne pouzivat na vyucovani v skolach. Moje studium na katedre zakladov a vyucovania informatiky FMFI UK som ukoncil vypracovanim diplomovej prace, ktora by mala prispiet k vytvoreniu podmienok na uspesne pouzivanie slobodneho a otvoreneho softveru na skolach.

Cielom prace s nazvom Pohlad na Open Source a jeho vyuzitie v slovenskom skolstve bolo skumat problematiku slobodneho a otvoreneho softveru. Praca sa zameriava na:  – vysvetelnie principov slobodneho a otvoreneho softveru  – zistenie aktualneho pohladu na slobodny a otvoreny softver pomocou ankety  – zrealizovanie experimentu pomocou slobodneho a otvoreneho sofveru ako dokaz toho, ze existuju kvalitne edukacne slobodne a otvorene programy  – poukazanie na sposoby integracie, ktore by mohli viest k uspesnemu pouzivaniu slobodneho a otvoreneho softveru na skolach.

Predmet 'GNU/Linux a jeho prostriedky' na FMFI UK

Predmet [i]GNU/Linux a jeho prostriedky[/i] na FMFI UK vyučujem od roku 2000. Počas tohto obdobia prešiel viacerými zmenami. Mojím cieľom od začiatku bolo vytvoriť predmet, ktorý by sám odrážal podstatu otvoreného a slobodného softvéru, spočívajúcu v dobrovoľnom príspevku autorov vlastnou prácou. Spočiatku bola táto myšlienka vyjadrené dvojkoľajnosťou predmetu. Na jednej strane prednášajúci (teda ja), prezentoval vybrané témy formou klasických prednášok, pričom ale študenti klasickou skúškou predmet nekončili. Na získanie známky bolo treba spraviť niečo všeobecne užitočné - konkrétne išlo o prepisovanie zbierky príkladov z matematickej analýzy do LaTeX-u, s tým, že po jeho skončení text dáme autorom, aby s ním naložili tak, ako uznajú za vhodné. Ide o pomerne zložitý text, plný rôznych matematických prvkov. Študenti mali za úlohu prepísať po 10 strán. Vedľajším cieľom bolo, aby sa študenti naučili pracovať s LaTeX-om, čo v prípade študentov matematiky a informatiky považujem za potrebné. Alternatívou pre študentov bolo prednesenie prednášky na vybraný tému, pričom bolo prednesených niekoľko zaujímavých tém. Skriptum však dodnes prepísané nie je. Študenti svoju úlohu zvládli, v podstate všetok text prepísaný dnes je a stále čaká na dokončenie. Potrebuje však záverečnú redakciu, korekciu a kontrolu správnosti - v zmysle verifikácie zhody s originálom. Tiež sa ukázalo, že takýto prístup je veľmi organizačne náročný a prednášajúceho zaťažuje nad rámec jeho časových možností. Po dvoch rokoch som, na základe týchto skúseností predmet zmenil skôr klasickým smerom - prednášajúci prednáša, študenti robia skúšku. Tá bola praktická, študenti mali za úlohu napísať zložitejší text v LaTeX-u, so správnym členením, matematickými výrazmi a vloženými obrázkami, referenciami a použitou literatúrou. Teda všetkým, čo treba na písanie diplomovej práce. Táto organizácia bola študentami vcelku dobre akceptovaná, avšak predstavovala odklon od môjho pôvodného úmyslu organizovať predmet [i]inak[/i].

Predmet v šk. r. 2006/07

Dnešná forma, s ktorou experimentujem od ZS 2006/07 vznikla na základe dlhšej diskusie s kolegom z fakulty Marekom Nagyom. Vlastne som za ním začiatkom semestra prišiel s návrhom môj predmet zrušiť a jeho som chcel požiadať, aby mojich študentov prebral do svojich na Linux orientovaných predmetov. Presvedčil ma o opaku a, zd-a sa, nespravil zle.

Semester je teraz rozdelený na dve časti. V prvej tretine prednášam ja, v druhej študenti. Moje prednášky sú zamerané na
  • históriu, motiváciu, licencie a iné 'filozofické' témy a
  • vývoj softvéru (GCC, make, subversion, doxygen, trac)
  • použitie LaTeX-u na sadzbu textových dokumentov
Študenti si svoje témy vyberajú podľa záujmov a skúseností = podmienka pre výber je, že musia byť o otvorenom SW - teda sú možné aj také, ktoré súvisia s Windows. Študentská časť začína diskusiou o zvolených témach - jej súčasťou je aj pomoc pri výbere. Niektorí účastníci s Linuxom veľa skúseností nemajú a potrebujú pomoc. V tomto prípade sa ukázalo byť najvhodnejším riešením to, že študent si vyberie za tému program, ktorého ekvivalent používa vo Windows. Napríklad, používateľ Delphi sa oboznámi so systémom Lazarus a prednesie prednášku o takto získaných skúsenostiach spolu s porovnaním funkcionality a podobne.

Táto forma predmetu predstavuje istý návrat k mojim pôvodným predstavám. Študenti robia niečo užitočné pre komunitu, konkrétne v tomto prípade prednášky pre spolužiakov. Predmet je navyše "výcvikom" v samostatnej práci (voľba prednášky podľa vlastného výberu) a v spôsobilosti prezentácie pred obecenstvom s limitovaným časom 15 min. na jednu tému.

Predmet v šk. r. 2007/08

V ZS 2007/08 som opäť pokračoval v experimentoch. V predchádzajúcom semestri sa ukázalo, že nie je dosť času na to, aby každý študent svoju prednášku odprezentoval. Nakoniec to skončilo tak, že snáď polovica ju len odovzdala, čím vlastne boli vytvorené len na to, aby bolo niečo spravené. Tým sa poprela základná myšlienka, spraviť niečo užitočné aj pre druhých.

Semester bol opäť rozdelený na dve časti. V prvej som prednášal ja, v druhej mali slovo študenti. Aby som zvládol ich počet, navrhol som vytváranie skupín po 3-5 študentov. Skupina si vybrala tému, ktorú spracovala v textovej forme a zorganizovala prednášku. Aj keď sme opäť nestihli všetky prednášky, výsledok práce - obvykle návod na používanie vybraného programu - zostal.

Mojou podmienkou bolo vytvorenie návodu s použitím LaTeX-ovského štýlu pdfscreen. Výhodou je, že produkt je v kompaktnej forme a je dobre čitateľný. Mojím postranným cieľom bolo aj priviesť študentov k vyskúšaniu LaTeX-u a tiež aj systému subversion, ktorý umožňuje, okrem iného, spoločnú prácu na dokumente.

Mne sa táto forma zatiaľ zo všetkých vyskúšaných pozdávala najviac a myslím, že v nej budem aj pokračovať. Počas semestra som mal dojem, že sa to páčilo aj študentom. Prednášky mali dobrú úroveň a u mnohých prezentujúcich bolo vidno, že to robia radi.

Výsledné študentské práce sú zaradené medzi ostatné návody.

Problémy otvoreného softvéru pre Pitecantropus informaticus a Australopitecus informaticus

(Preklad článku od N. N. Nepejvodu, Iževsk, Udmurtská štátna univerzita.)

 

Patrilo by sa dať odkaz na originál. Je v Zborníku štvrtej konferencie o otvorenom softvéri, aké sa každoročne usporadúvajú v Pereslavli-Zalesskom. Na stránke http://www.altlinux.ru/news/item/567/ nájdete informácie o aktuálnej piatej konferencii a tiež (skoro úplne dole pred koncom stránky) odkazy na tie zborníky.

 

Za posledné dva roky mnohé vysoké školy v Rusku narazili na dva problémy: úroveň abiturientov stredných škôl sa znížila o 70 percent (ajaj, ako to chlapčisko odhadol? - poznámka prekladateľa) a v prvých ročníkoch sa objavilo pokolenie, ktoré sa obyčajne nazýva Homo informaticus.

Analyzujúc charakteristiky Homo informaticus, ktoré sa popisujú v literatúre a porovnajúc ich s reálnou úrovňou prichádzajúcich prvoročiakov dokonca v odbore "Informatika" na ďaleko nie najhoršej ruskej univerzite, možno si všimnúť toto: 

Nedá sa učiť bez toho, aby sme si uvedomili tieto zvláštnosti. Len prvý ročník na vysokej  je tá vhodná doba, keď je možno "opicoľudí" premeniť aspoň na neandertálcov. Preto otvorený softvér a len otvorený softvér počnúc prvým dňom - je riešením v danej kritickej situácii.

No učitelia sa musia psychicky preladiť a pochopiť, že "opičie" správanie - nie je natoľko vinou týchto mladých ľudí, nakoľko je ich nešťastím. Prakticky celý prvý semester je treba venovať tomu, aby sa v ich očiach objavili iskierky rozumu a v v ich riešeniach - záblesky zmysluplnosti.

K preloženiu tohto článku ma inšpirovalo mimo iného, chápanie DVUi (asi viete, o čom hovorím) zo strany niektorých manažérov (najpodstatnejšie bolo, aby to malo farebnú hlavičku a požadovanú úpravu, samozrejme, v nejakom .docx nám predhodenú). Mal by som sa (s ďalšími spoluautormi) v rámci DVUi venovať nepovinnej 8-hodinovke o Programovaní v Pythone. To je téma, ku ktorej mam naozaj čo povedať, aj z hľadiska metodiky vyučovania. 

No a uvediem jeden názor, z diskusie medzi členmi tímu o prostriedkoch na výučbu (reakcia na to, že som navrhol jednotné prostredie, bootovateľné CD na báze Ubuntu a ako základný nástroj nie IDE, ale príkazovo orientované interpretačné prostredie IPython):

"Chcem sa vyhnut bootovatelnemu CD (su s tym zbytocne komplikacie, ako napr. jeho samotna distribucia medzi ucitelov, mnohi tiez neradi pouzivaju iny OS ako su zvyknuti a pod...). Kniznice, prostredie ktore navrhujem je aj pre Windows aj pre Linux (ostatne OS zanedbavam...). Instalacia a pouzivanie prostredia a kniznic je velmi jednoducha a pre nase ucely postacujuca. Teda vychadzam z toho, ze ich budeme ucit len zaklady jazyka, na zobrazenie cohosi pouzijeme zopar prikazov z grafickych kniznic a zdrojovy kod budeme spustat v "davkach" v IDE prostredi, tak ako su zvyknuti napr. z Delphi. Uvedomujem si ze tento pristup zahmlieva pouzitie, principy a vyhody intepretovanych jazykov a pod. No zaroven si myslim, ze je pre ucastnikov najmenej metucim sposobom prace."

Nuž, hlavne si to uľahčiť čo najviac z našej strany a hlavne "neprebudiť" klikáčov z ich blahého sna, že všetko sa dá naklikať, keď vieš, kam strčiť myš. Myslenie je tu zatlačené úplne do pozadia - veď načo? V mojom ponímaní, každá príležitosť na vzdelávanie sa má využiť na to, aby sme uľahčili návrat k mysleniu, ktorý hoci bolestný, ale je nevyhnutný. A čím skôr, tým lepšie. Čo vy na to? Napísal som to tu aj preto, aby ste ma prípadne zjazdili :-)

SOU Elektrotechnické, Poprad-Matejovce

Škola

Stredná odborná škola elektrotechnická, Poprad-Matejovce, www.sosematej.sk

Vybavenie mojej učebne

Vybavenie druhe učebne IT

Vybavenie učebne strojopisu

Predmety

V učebni sú vyučované predmety:

Programové vybavenie

Z otvoreného programového vybavenia je v súčasnej dobe využívané:

SOŠ Majstra Pavla v Levoči

1. O škole

Názov: Stredná odborná škola Majstra Pavla v Levoči.

Zameranie: Pripravujú sa u nás žiaci na výkon povolaní - automechanici, cukrári, pekári a potravinári, strojári. Máme učebné aj nadstavbové maturitné odbory.

Web: www.souplevoca.sk

2. Počítače

Staré počítače boli rozšírené na 512 MB RAM, na niektoré boli dokúpené harddisky. To postačuje na hladkú prácu desktopového Linuxu, alebo na spúšťanie Windows vo virtuálnom počítači. Týmto je Windows aj chránený pred vírusmi.

3. Programové vybavenie

4. Predmety

5. Budúcnosť, plány

Učebne na Gymnáziu M. Galandu Turčianske Teplice

Škola

Gymnázium M. Galandu, Turčianske Teplice, www.gymtut.edu.sk

Vybavenie učební

Učebňa č. 1

V učebni sa nachádza 9 počítačov, pričom nemajú všetky rovnakú hardvérovú konfiguráciu.
Každý počítač v učebni č. 1 má Dual-boot.
Žiaci si môžu vybrať Debian GNU/Linux Testing alebo Windows XP HE.


 

Hardvér (PC1_u1 - 2x)

Intel Celeron, 3.20GHz, RAM 512 MB, HDD 80 GB, grafická karta ATI RADEON 9250, LCD,
eth Realtek RTL8139, DVD±RW, FDD, myš, klávesnica

 

 

Hardvér (PC2_u1 - 3x)

Intel Celeron D, 2.53 GHz, RAM 512 MB, HDD 80 GB, grafická karta Intel(R) 82865G, LCD,
eth Marvell Yukon 88E8001/8003/8010 PCI Gigabit, DVD±RW, FDD, myš, klávesnica

 

Hardvér (PC3_u1 - 1x)

AMD Athlon(tm) XP 2200+, RAM 256 MB, HDD 40 GB, NVIDIA GeForce4 MX 440 with AGP8X, CRT,
eth SiS 900-Based PCI, DVD ROM, FDD, myš, klávesnica

 

Hardvér (PC4_u1 - 2x)

Intel Celeron D, 2.66 GHz, RAM 256 MB, HDD 40 GB, VIA/S3G UniChrome Pro IGP, LCD,
VIA Rhine II Fast Ethernet Adapter, DVD±RW, FDD, myš, klávesnica

 

Hardvér (PC5_u1 - 1x)

Intel Celeron, 2.6 GHz, RAM 512 MB, HDD 80 GB, RADEON 7000 AGP, CRT,
Realtek RTL8169/8110 Family Gigabit Ethernet NIC, CD ROM, FDD, myš, klávesnica

 


Pohľad do učebne č. 1

 

Učebňa č. 2

V učebni sa nachádza 8 počítačov, pričom nemajú všetky rovnakú hardvérovú konfiguráciu.
Každý počítač v učebni č. 2 má Dual-boot.
Žiaci si môžu vybrať Debian GNU/Linux Testing alebo Windows XP HE.

Hardvér (PC1_u2 - 3x)

AMD Athlon(tm) XP 2200+, RAM 256 MB, HDD 40 GB, NVIDIA GeForce4 MX 440 with AGP8X, CRT,
eth SiS 900-Based PCI, DVD ROM, FDD, myš, klávesnica

 

Hardvér (PC2_u2 - 5x)

Intel Celeron, 2.40GHz, RAM 256 MB, HDD 40 GB, Intel(R) 82865G Graphics Controller, CRT,
eth Intel(R) PRO/100 VE, DVD ROM, FDD, myš, klávesnica


Pohľad do učebne č. 2

Učebňa č. 3

V učebni sa nachádza 9 počítačov, pričom nemajú všetky rovnakú hardvérovú konfiguráciu.
Každý počítač v učebni č. 3 má Dual-boot.
Žiaci si môžu vybrať Debian GNU/Linux Testing alebo Windows XP HE.

 

Hardvér (PC1_u3 - 4x)

Intel Celeron D, 2.66 GHz, RAM 256 MB, HDD 40 GB, VIA/S3G UniChrome Pro IGP, CRT,
VIA Rhine II Fast Ethernet Adapter, DVD ROM, FDD, myš, klávesnica


Hardvér (PC2_u3 - 1x)

AMD Sempron 2800+, RAM 512 MB, HDD 160 GB, NVIDIA GeForce 6200 TurboCache(TM), CRT,
nForce4 Ethernet Controller, DVD±RW,, FDD, myš, klávesnica


Hardvér (PC3_u3 - 4x)

Intel Celeron D, 2.66GHz, RAM 256 MB, HDD 40 GB, VIA/S3G UniChrome Pro IGP, CRT,
VIA Rhine II Fast Ethernet Adapter, DVD ROM, FDD, myš, klávesnica



Pohľad do učebne č. 3 (SmartBorad)

 

Učebňa č.4

Učebňa č. 4 je vybavená počítačmi iba s OS WIN 98 (dodávka Infovek), výkon počítačov nie je postačujúci na kvalitné vyučovanie s využitím otvoreného softvéru.

Predmety

Vo všetkých učebniach je nainštalovaný Debian GNU/Linux Testing. V učebni č. 1 je nastavený správca okien KDE, v učebni č. 2 Xfce a v učebni č. 3 KDE a Xfce. V učebniach sa vyučuje predmet informatika a sporadicky anglický, nemecký a ruský jazyk.

Pri vyučovaní v týchto učebniach využívam:

Pri aktualizácii balíčkov na počítačoch využívam v školskej sieti počítač s apt-cacherom, ktorý mi pomáha rýchlejšie zaktualizovať jednotlivé počítače.

Učebňa na SOU pre nepočujúcich v Kremnici

Škola

SOUI pre sluchovo postihnutú mládež v Kremnici www.gymspmkr.edu.sk

Vybavenie učebne 1

4 kusy počítačov Evo D300v C/1.2 GHz 128 MB ram (Infovek) + 128 MB sme doplnili
4 kusy počítačov IBM 2.4 GHz 256 MB ram (Infovek) + 256 MB sme doplnili
1 kusy počítačov IBM 2.4 GHz 256 MB ram (Infovek) + ideme doplniť 2GB
2 kusy Skladaných počítačov Intel PIV 512 MB ram (kúpili sme miesto dvoch PC čo nám ukradli)

Na staniciach beží Window XP (o legálnosti pomlčím) - túto učebňu sa chystáme v blízkej dobe preinštalovať na niektorú linuxovú distribúciu.

Vybavenie učebne 2

8 ks HP ??? Intel P3 455 MHz 128 MB Ram
1 kus počítačov Evo D300v C/1.2 GHz 128 MB ram (Infovek)

Na staniciach beží Windows XP s darovanými licenciami. V učebni sa učia konštrukcie strihov na sieťovej verzii Autocadu.

Infokiosky

Žiaci majú k dispozícii tiež 3 počítače Intel PIII 600Mhz 128 MB Ram, ktoré sú umiestnené na chodbe zamknuté v skrinkách. Na týchto počítačoch je nainštalované Edubuntu 6.10. Žiaci tieto stanice využívanú prevažne na surfovanie po internete a chatovanie cez aMSN a Pidgin a Skype. Občas si zahrajú dajakú logickú hru, ktorá je súčasťou Edubuntu.

Predmety

V učebňa 2 nie je zaujímavá z pohľadu otvoreného softvéru, pretože sa tam poižíva iba Autocad.

Učebňa 1 však slúži na výuku informatiky a prírodovedných predmetov. Žiaci Gymnázia a Technických informačných služieb sa učia pracovať s OpenOffice.org. Vytvárajú stránky pomocou Kompozeru(NVU) a editora jEdit. Samozrejmosťou je využívanie FreePascalu pri vyučovaní programovania a vyučovanie používania Firefoxu, ThunderBirdu a Pidgina pri výuke internetu. Žiačky odboru modelovanie a navrh odevov upravujú svoje grafické návrhy a fotografie pomocou programu Gimp a teraz sa snažíme do vyučovania zaviesť i vektorový grafický editor Inkscape. Chystáme sa zaviesť i vyučovanie otvoreného Cad systému prežiakov nadstavbového odboru stolár - čakáme na posilnenie dotácie hodín informatiky.

 

Základná škola s materskou školou Chlebnice

V učebniach ZŠ Chlebnice sa využíva terminálová sieť, ktorá umožňuje efektívne využiť staršie počítače a znižuje nároky na administrátorskú prácu. Viac o IKT na škole.

Základná škola s materskou školou Dlhá nad Oravou

V  Základnej škole Dlhá nad Oravou sa Linux využíva na výučbu na 1. a 2. stupni, a to už od prvého ročníka. Viac o terminálovej učebni a o učení v nej sa možno dozvedieť na stránke školy  o informatickej výchove, prípadne v konferenčných príspevkoch