Výber hardvéru

Pred začiatkom implementácie je dôležitý výber hardvéru, pretože hardvér je základ všetkého. V prostredí LTSP možno túto úlohu rozdeliť na niekoľko časti, ktoré spolu viac alebo menej súvisia.

Hardvér pre klienta

Ako klient vám v prostredí poslúži akýkoľvek počítač, ktorý spĺňa vlastne len jednu podmienku, a to mať sieťovú kartu. Avšak je dobré zvážiť aj iné aspekty práce, ktorá môže mať vlastné požiadavky na hardvér:

• procesor – úplne postačí procesor s frekvenciou vyššou ako 233 MHz. Ak nepotrebujete šifrovanie sieťovej komunikácie, postačí aj 133 MHz. Lenže obetovanie šifrovania so sebou prináša aj stratu komprimácie sieťovej prevádzky. Ak z rôznych dôvodov budete potrebovať používať lokálne aplikácie (programy, ktoré nebežia na serveri, ale priamo na kliente), môže sa slabší procesor podpísať na ich výkone.
• pamäť – plne postačí 64 MB, ale i tu platí to isté o lokálnych aplikáciách. Pamätať treba aj na to, že niektoré grafické karty používajú zdieľanú pamäť.
• grafická karta – viac-menej akákoľvek PCI (kvôli autokonfigurácii) karta s minimálne 4 MB RAM.
• sieťová karta - určite s podporou 100 Mb siete a PXE bootovania. Hoci ani jedno nie je podmienkou, ušetrí to veľa práce.

Ak chcete využiť výhody riešenie LTSP ohľadom zníženia elektrickej spotreby a hlučnosti, neuvažujte o použití výbehových strojov. Ak sa však vyberiete cestou nového hardvéru, stratíte zase výhodu lacného hardvéru. Takže konečné rozhodnutie je na Vás.

Naše riešenie používa ako klienta stroj RB-851 MINI, ktorý má rozmery 170x124x85 mm a je napájaný externým adaptérom 5 V/4.5 A. Hardvérové vybavenie tohoto stroja je:

• CPU 800 MHz,
• pamäť 256 MB,
• NCI Fast Ethernet VIA VT6103 10/100Base-T,
• VGA VIA Unichrome 2D/3D, 8-64mb zdieľanej pamäte, 1280x1024/24bit @85Hz,
• 16 bitová zvuková karta AC97,
• 1 x paralelný port, 1x RS-232, PS/2 myš a klávesnice,
• 2x USB porty 2.0 (jeden na čelnom paneli).

Pre plnú funkčnosť som musel aktualizovať BIOS.

Hardvér pre server

Keď som písal pri klientovi, že je treba brať do úvahy účel použitia, pri serveri to platí dvojnásobne. Napriek tomu tu uvediem niektoré základné údaje, aby bolo od čoho začať. V tomto prípade sú kritické veci podobné ako pri klientovi:

• procesor – určite sa poohliadnite po viac-procesorovom (viac jadrovom) stroji, pričom jeho frekvencia by mala začínať niekde okolo 2 000 MHz. Po niekoľko mesačnom používaní 4 x 2 Ghz procesora sa záťaž jeho jadier pohybuje okolo 25% (OpenOffice, FireFox - aj s FlashPlayerom, QCAD, KiCAD a občas iste aj nejaké jednoduché hry);
• pamäť – na Ubuntu stránke som čítal vzorec: 256 + (128 * počet_terminálov) MB. Avšak pre použitie 15 klientov s prostredím Gnome sa ukázalo 4 GB pamäte ako málo, naproti tomu po použití ľahších správcov (FluxBox/OpenBox/FVWM-Crystal) využutie RAM málokedy presiahne 2 GB. Ak uvažujete o používaní programov, ktoré RAM vyslovene nešetria, pokojne pridajte na 8, či 16 GB.
• disky – môžu tiež byť úzkym miestom. Určite uvažujte o SATA diskoch, prípadne o nejakej forme diskového poľa. Ak peniaze nie sú problém, zvážte použitie hardvérového diskového poľa, ale i v tomto prípade platí, že to závisí od účelu použitia.
• sieťové karty – LTSP server môže pohodlne pracovať aj s jednou sieťovou kartou, ale uvažujte radšej o oddelení terminálovej od zvyšku siete. Neváhajte nad použitím GigaBit kariet.

Nami používaný server má konfiguráciu:

• CPU Intel(R) Xeon(R) 4 x 2 GHz;
• RAM 2 x 2 GB, 667 MHz;
• 2 x SATA 500 GB;
• 2x GigaBit Ethernet (OnBoard).

Sieť

Posledným bodom je samotná sieťová infraštruktúra. Ak máte viac ako 20 terminálov, pre pripojenie LTSP servera určite použite GigaBit Ethernet pripojený ku gigabitovému portu prepínača. Hoci bežné využitie siete osciluje v rozhraní 0.5 – 2 Mb/s, môže klient v špičke zabrať aj viac (70 Mb/s), hlavne pri spracovaní multimediálneho obsahu. Zahltenie siete čo i jediným klientom spôsobí spomalenie práce všetkých a to môže byť nepríjemné, pretože sa citeľne predĺžia odozvy na používateľský vstup (až na niekoľko sekúnd).

Určite použite kvalitný prepínač (switch). V žiadnom prípade sa nespoliehajte na rozbočovač (HUB)! V neposlednom rade pripomeniem, že rovnako ako ostatné prvky, sú dôležité aj kvalitné sieťové zásuvky a prepojovacie vedenia siete, pretože všetko funguje cez sieť. Ak táto nepracuje na požadovanej úrovni, nebudú kvalitne pracovať ani klienty.

Pri výbere hardvéru pre klienta i server nezabudnite preveriť ich podporu v Linuxe, inak sa môžete dostať do zbytočných problémov.

Výber distribúcie

Pred samotným výberom distribúcie som vzal do úvahy niekoľko faktorov:

• skúsenosti – moje skúsenosti s distribúciou Debian som postavil ako základ, preto som si ako podmienku vybral distribúciu založenú na Debiane;
• aktuálnosť – používanie LTSP verzie 5, pretože niektoré distribúcie ostávajú verné staršej verzii 4;
• integrácia – chcel som LTSP integrované do systému, aby som sa vyhol pracnej ručnej inštalácii, konfigurácii a prípadnej aktualizácii;
• vzhľad – pre žiakov je dôležitý vzhľad, preto grafický boot je dôležitou, i keď nie nevyhnutnou podmienkou.

Vlastne už prvý aspekt predurčil vlastne len dve distribúcie, a to Debian alebo Ubuntu, takže ako zástanca Debianu a odporca Ubuntu som mal ťažkú dilemu, z ktorej nakoniec predsa len vyšlo víťazne Ubuntu, pretože:

• Debian nemá v LTSP integrovanú podporu NBD;
• Debian nemá predvolene inštalovaný grafický boot;

Ako sami vidíte, rozdiel je minimálny, ale neľutujem.

Celý popis je o verzii Ubuntu 9.04 a ako používateľ Debianu upozorňujem, že v popise nepoužívam ubunťácky tanec so sudo (ak neviete čo je to sudo, tak sa tým netrápte) a predpokladám, že čitateľ dokáže správne rozhodnúť, na ktoré úkony potrebuje práva superpoužívateľa root.

Článok (seriál) je prevzatý zo Sprievodcu dedinčana svetom IT, a je zverejnený pod licenciou Creative Commons Attribution-Share Alike 3.0 Unported License (CC-by-sa). Inými slovami, tu zverejnené informácie môžete rozmnožovať, rozširovať, vystavovať dielo a odvodené diela za podmienky uvedenia autora a použitia rovnakej licencie, a to aj na komerčné účely.