iTalc je užitočný nástroj pre zobrazovanie a vzdialenú správu počítačov. Nebudem tu popisovať jeho vlastnosti, podrobnosti môžete nájsť na stránke projektu. Samotný nástroj sa skladá z dvoch častí – italc-master a italc-client (pomenoval som ich podľa mien balíkov). Balík italc-master slúži ako administračné rozhranie a italc-client zase poskytuje informácie (a prístup) na strane klientov.
V prostredí LTSP je možné nainštalovať tento nástroj dvomi spôsobmi. Prvý, ktorý nebudem popisovať, pretože je dosť veľkou záťažou na sieť a výkon klientov, je nainštalovanie klientskej časti do chroot prostredia klientov. Druhý spôsob je inštalácia oboch častí len na server, čím je vylúčený reálny prenos informácií po sieti (celá komunikácia prebieha len na strane servera) a rovnako aj záťaž procesora klienta, avšak tento spôsob neposkytuje možnosť správy klientov pred prihlásením.
Najprv som teda nainštaloval na server balíky:
aptitude install italc-master italc-client
Po nainštalovaní sa v menu objaví položka pre spúšťanie iTalc, ktorá však nespúšťa priamo iTalc, ale italc-launcher, ktorý má v Ubuntu za úlohu, okrem iného, zaistiť automatické pridávanie klientov do iTalc. V reále je však pridaný každý klient dva krát, preto je vhodnejšie spúšťať iTalc priamo – tj. vytvoriť si vlastnú položku v menu.
Pre pridávanie klientov do prostredia iTalc je potom potrebné ich zadávanie ich IP adresy v podobe:
IP.SE.RV.ER:10XXX
Pričom ako adresu servera používam 127.0.0.1, ale možno použiť aj adresu rozhrania, na ktoré sú pripojené klienty. Číslo portu (za dvojbodkou) je v tvare 10XXX, kde to XXX je nahradené posledným trojciferným číslom IP adresy klienta. Napríklad pre klienta s IP adresou 192.168.10.51 bude IP pre italc vyzerať takto:
127.0.0.1:10051
Pozor: Automatické pridávanie klientov do iTalc (pomocou italc-launcher) funguje tak, že automaticky pridá klientov, ktorí majú prihláseného používateľa v okamihu štartu iTalc.
Ako som už naznačil niekde vyššie, vôbec sa mi neosvedčilo používanie predvoleného prostredia Gnome, možno i preto, že nie som naučený na toto prostredie. Robil som niekoľko pokusov, ktoré viedli cez FluxBox a OpenBox až k FVWM, teda celkom presne k FVWM-Crystal. FluxBox som zavrhol, pretože sa mi nepodarilo nastaviť noMachine pre prihlásenie k tomuto prostrediu. Niekoľko mesiacov som (študenti) používal OpenBox, s ktorým som bol spokojný vlastne až na jednu drobnosť, a to nemožnosť pridania ikon do menu.
FVWM-Crystal sa nakoniec ukázal ako výborná voľba aj preto, že študenti po prvý krát videli nielen viacero plôch, ale najmä koncept virtuálnych plôch a flexibilnosť grafického prostredia X Window.
Článok (seriál) je prevzatý zo Sprievodcu dedinčana svetom IT, a je zverejnený pod licenciou Creative Commons Attribution-Share Alike 3.0 Unported License (CC-by-sa). Inými slovami, tu zverejnené informácie môžete rozmnožovať, rozširovať, vystavovať dielo a odvodené diela za podmienky uvedenia autora a použitia rovnakej licencie, a to aj na komerčné účely.