Ubuntu nemá žiadne vyššie požiadavky oproti požiadavkám, ktoré má jadro Linuxu a sada nástrojov GNU. Vďaka tomu, môžete Ubuntu spustiť na každej architektúre a platforme, na ktorú bolo portované jadro Linuxu, libc, gcc, atď., a pre ktoré existuje port Ubuntu.
Miesto toho aby sme popisovali všetky najrôznejšie hardvérové konfigurácie, ktoré sú podporované 64 bitovou verziou Ubuntu, povieme len základné informácie, ktoré doplníme odkazmi na podrobnejšie informácie.
Ubuntu 9.04 podporuje tri hlavné architektúry a niekoľko variánt každej architektúry známej ako “flavors”. Pre tri ďalšie architektúry (HP PA-RISC, Intel ia64, a IBM/Motorola PowerPC) existujú neoficiálne porty.
| Architektúra | Označenie Ubuntu | Podarchitektúra | Odroda |
|---|---|---|---|
| Intel x86-based | i386 | ||
| AMD64 & Intel EM64T | amd64 | ||
| HP PA-RISC | hppa | PA-RISC 1.1 | 32 |
| PA-RISC 2.0 | 64 | ||
| Intel IA-64 | ia64 | ||
| IBM/Motorola PowerPC | powerpc | PowerMac | pmac |
| Sun SPARC | sparc | sun4u | sparc64 |
| sun4v |
Úplný zoznam podporovaných zariadení nájdete na stránke Linux Hardware Compatibility HOWTO. Táto kapitola hovorí len o základných požiadavkách.
64 bitová verzia Ubuntu podporuje oba typy procesorov AMD64 aj Intel EM64T.
Notebooky sú tiež podporované, väčšina z nich bude fungovať bez nutnosti čokoľvek meniť. V prípade, že notebook obsahuje neštandardný alebo špecializovaný hardvér, niektoré funkcie notebooku nemusia fungovať. Ak sa chcete dozvedieť, či GNU/Linux bude fungovať práve na vašom notebooku, pozrite si stránku Linux Laptop pages.
Podora viacerých procesorov — tiež nazývaná “symetrický multiprocessing” alebo SMP — je v tejto architektúra tiež dostupná. Štandardné jadro Ubuntu 9.04 je skompilované s podporou SMP-alternatives. To znamená, že si jadro automaticky zistí počet procesorov (alebo jadier) a automaticky vypne podporu SMP ak sa nachádza na systéme s jedným procesorom.
Na zobrazenie konzoly terminálu postačuje akákoľvek grafická karta kompatibilná s VGA. Skoro každá moderná grafická karta je s týmto štandardom kompatibilná. Staršie typy štandardov ako CGA, MDA, alebo HGA by mali tiež fungovať, za predpokladu, že nechcete použiť grafické rozhranie X11. Pri inštalácii Ubuntu z Alternate CD, ktorú popisujeme v tomto dokumente, sa X11 nepoužíva.
Podpora Ubuntu pre grafické rozhrania je závislá od toho, aké zariadenia podporuje kľúčové grafické rozhranie X.Org s názvom X11. Väčšina grafických kariet s rozhraním AGP, PCI a PCIe pracuje v X.Org spoľahlivo. Detaily o podporovaných grafických rozhraniach, kartách, monitoroch a zobrazovacích systémoch sa nachádzajú na stránke http://xorg.freedesktop.org/. Ubuntu 9.04 sa dodáva s X.Org verzie 7.3.
Drvivá väčšina sieťových kariet (NIC), ktorá je podporovaná jadrom Linux, je tiež podporovaná aj inštalačným systémom. Moduly s príslušným ovládačom by sa mali načítať automaticky. To zahŕňa väčšinu kariet s rozhraním PCI a PCMCIA.
ISDN je podporované ale nie počas inštalácie.
Bezdrôtové siete sú vo všeobecnosti podporované tak dobre ako stále väčší počet bezdrôtových adaptérov, ktoré sú oficiálne podporované jadrom Linuxu, aj keď mnoho z nich potrebuje nahrať nový firmvér. Bezdrôtové karty, ktoré nie sú oficiálne podporované jadrom Linuxu sú väčšinou pracujú v nainštalovanom systéme Debian GNU/Linux, ale nefungujú počas inštalácie.
Používanie bezdrôtovej siete počas inštalácie je stále vo vývoji a to či bude sieť fungovať závisí od typu adaptéra a konfigurácie vášho prístupového bodu. Ak nemáte žiadny iný sieťový adaptér, ktorý by ste mohli použiť počas inštalácie, stále máte možnosť nainštalovať Debian GNU/Linux resp. Ubuntu pomocou disku CD-ROM alebo DVD. Vyberte možnosť nekonfigurovania siete a inštaláciu iba tých balíkov, ktoré sa nachádzajú na CD/DVD. Po nainštalovaní (a reštarte počítača) môžete nainštalovať ovládač a firmvér, ktorý potrebujete a nakonfigurovať sieť ručne.
V niektorých prípadoch ovládač, ktorý potrebujete nie je dostupný ako balík Debianu.
Môžete sa však pozrieť na Internete, či nie je dostupný zdrojový kód a ručne ho skompilovať. Ako sa to robí, to je už oblasť, ktorá je nad rámec tejto príručky.
Ak nie je dostupný ovládač pre Linux, poslednou možnosťou je použitie balíka ndiswrapper, ktorý umožňuje použiť Windows ovládač.
Linux podporuje široký rozsah druhov hardvéru ako napríklad myši, tlačiarne, skenery, PCMCI a USB zariadenia. Avšak väčšina z týchto zariadení nie je počas inštalácie potrebná.
USB zariadenia vo všeobecnosti fungujú dobre, iba niektoré USB klávesnice vyžadujú dodatočnú konfiguráciu (pozrite si časť the section called “Hardware Issues to Watch Out For”).
Informácie o tom, či váš konkrétny hardvér bude fungovať v Linuxe nájdete na stránke Linux Hardware Compatibility HOWTO.