Inštalácia

Táto kapitola obsahuje rýchly prehľad o inštalácii vydania Ubuntu 10.04 LTS Server Edition. Viac informácií sa nachádza na stránke Inštalačná príručka Ubuntu.

Príprava na inštaláciu

Táto časť hovorí o rôznych aspektoch, ktoré je potrebné zvážiť pred začatím inštalácie.

Systémové požiadavky

Vydanie Ubuntu 10.04 LTS Server Edition podporuje dve hlavné architektúry: Intel x86 a AMD64. Nasledujúca tabuľka zobrazuje odporúčané hardvérové požiadavky. V závislosti od toho, čo potrebujeme, môže postačovať aj menšie vybavenie ako je uvedené. Avšak ak tieto požiadavky odignorujeme, môže sa stať, že budeme sklamaní.

Tabuľka:  Odporúčané minimálne požiadavky

Typ inštalácie

Operačná pamäť

Voľné miesto na disku

Základný systém

Úplná inštalácia

Server

128 megabajtov

500 megabajtov

1 gigabajt


Vydanie Server Edition poskytuje základný systém pre všetky ostatné serverové aplikácie. Jeho minimalistický návrh poskytuje platformu pre požadované služby, ako sú napríklad súborové a tlačové služby, web hosting, email hosting, atď.

Požiadavky pre UEC sú dosť odlišné. Požiadavky pre koncové rozhranie sa nachádzajú v časti “požiadavky na rozhranie” a požiadavky pre uzly UEC zasa v časti “Požiaqdavky uzlov”.

Rozdiely medzi vydaniami Server a Desktop

Existuje niekoľko rozdielov medzi vydaniami Ubuntu Server Edition (vydanie určené pre servery) a Ubuntu Desktop Edition (vydanie určené stolné počítače). Je potrebné poznamenať, že obe verzie používajú rovnaké apt zdroje softvéru. Takže je rovnako jednoduché nainštalovať serverové aplikácie vo vydaní Desktop Edition, ako aj vo vydaní Server Edition.

Rozdiely medzi oboma vydaniami je ten, že vo vydaní Server Edition nie je grafické prostredie X window, ďalej v inštalačnom procese a v tom, že používajú rozdielne jadrá Kernel.

Rozdiely v jadrách:

  • Vydanie Server Edition používa V/V plánovač Deadline miesto plánovača CFQ, ktorý používa vydanie Desktop Edition.
  • Vo vydaní Server Edition je vypnutá Preempcia.
  • Frekvencia prerušení časovača je vo vydaní Server Edition 100Hz a vo vydaní Desktop Edition 250Hz.
[Note]

Ak ste sa rozhodli použiť 64-bitovú verziu Ubuntu pre 64-bitové procesory, nebudete obmedzený adresným priestorom pamäte.

Ak chceme vidieť všetky nastavenia jadra, môžeme ich nájsť v súbore /boot/config-2.6.31-server. Stránka v anglickom jazyku Linux Kernel in a Nutshell je tiež výborným zdrojom, kde sa dá dozvedieť viac o nastaveniach jadra.

Vytvorenie zálohy

Pred inštalovaním Ubuntu Server Edition by sme sa mali presvedčiť, či máme všetky dáta zo systému odzálohované. Informácie o zálohovaní sa nachádzajú v časti Zálohovanie.

Ak neinštalujeme operačný systém na čistý počítač, bude potrebné zmeniť rozdelenie diskových oddielov na našom disku, aby sa vytvorilo miesto pre Ubuntu.

Pri rozdeľovaní nášho disku, by sme mali byť pripravený na možnosť straty všetkých dát, ktorá môže nastať v dôsledku chyby počas prerozdeľovania diskových. Programy používané v inštalácii sú celkom spoľahlivé, väčšina z nich je preverená rokmi používania, ale vykonávajú aj deštruktívne činnosti.

Inštalácia z CD

Základné kroky inštalácie vydania Ubuntu Server Edition z CD sú rovnaké ako pri inštalovaní ktoréhokoľvek iného operačného systému z CD. Na rozdiel od vydania Desktop Edition, vydanie Server Edition neobsahuje grafický inštalačný program. Vydanie Server Edition miesto neho používa textový režim.

  • Najskôr si stiahneme a napálime príslušný ISO súbor zo stránky Ubuntu.
  • Zavedieme systém z CD-ROM mechaniky.
  • Na začiatku zavádzania vyberieme jazyk. Potom sa začne inštalačný proces dialógom nastavenia klávesnice.
  • V hlavnej ponuke zavádzania je aj niekoľko prídavných možností pre inštaláciu vydania Ubuntu Server Edition. Môžeme nainštalovať základný Ubuntu Server alebo nainštalovať Ubuntu Server ako súčasť tzv. Ubuntu Enterprise Cloud. Viac informácií o UEC sa nachádza v časti UEC. Zvyšok tejto časti bude hovoriť o základnej inštalácii systému Ubuntu Server.
  • Potom inštalátor preskúma hardvérovú konfiguráciu a nastaví sieť pomocou DHCP. Na ďalšej obrazovke môžeme zvoliť  "Vrátiť späť" a potom zvoliť "Nastaviť sieť ručne".
  • Ako ďalšie je potrebné zadať názov počítača a časové pásmo.
  • Budeme si môcť zvoliť z niekoľkých možností konfigurácie pevného disku. Viac o rozdeľovaní disku sa dozvieme v časti Pokročilá inštalácia.
  • Potom sa nainštaluje základný systém Ubuntu. 
  • Bude nastavený nový používateľ, ktorý bude môcť získať práva používateľa root prostredníctvom nástroja sudo.
  • Po tom, ako sa nastaví používateľ, inštalátor sa opýta, či má zašifrovať jeho domovský priečinok home.
  • Ďalším krokom inštalácie je výber spôsobu aktualizácie. Na výber máte tri možnosti:
    • Bez automatických aktualizácií: toto bude vyžadovať, aby sa správca prihlásil do systému a aktualizácie nainštaloval ručne. 
    • Automatická inštalácia bezpečnostných aktualizácií: nainštaluje balíček unattended-upgrades, ktorý bude inštalovať bezpečnostné aktualizácie bez nutnosti zásahu správcu. Viac informácií sa dozviete v časti Automatické aktualizácie.
    • Správa systému pomocou Landscape: Landscape je platená služba spoločnosti Canonical, ktorá pomáha spravovať počítače s Ubuntu. Viac informácií sa nachádza na stránke Landscape.
  • Teraz sa zobrazí výber súčastí systému. Viac sa dozvieme v časti Súčasti systému. Je tu tiež možnosť spustiť aptitude so zvolenými súčasťami, ktorý ich nainštaluje. Viac informácii sa dozviete v časti Aptitude
  • Posledný krok pred reštartom je nastavenie hodín na UTC.
[Note]

Ak nie ste v akomkoľvek bode inštalácie spokojný s predvoleným nastavením, použite "Vrátiť späť" a získate detailnú inštalačnú ponuku, ktorá Vám umožní upraviť predvolené nastavenia.

Na niektorých miestach v inštalačnom procese si môžeme vyvolať pomocníka poskytovaného inštalačným systémom. Ak tak chceme urobiť, stlačíme F1.

Znovu zdôrazňujeme, že detailnejšie inštrukcie sa nachádzajú na stránke Inštalačná príručka Ubuntu.

Súčasti systému

Počas inštalácie vydania Server Edition sa nám zobrazí možnosť nainštalovať ďalšie súčasti z CD. Balíky súčastí sú zoskupené podľa typu služby, ktoré poskytujú.

  • Cloud computing: Walrus storage service  - služba poskytujúca úložisko

  • Cloud computing: all-in-one cluster - klaster typu všetko v jednom

  • Cloud computing: Cluster controller - Správca klastra

  • Cloud computing: Node controller - Správca uzla

  • Cloud computing: Storage controller - Správca úložiska

  • Cloud computing: top-level cloud controller - Hlavný správca mraku

  • DNS server: Vyberie BIND DNS server a jeho dokumentáciu.  

  • LAMP server: Vyberie zostavu Linux/Apache/MySQL/PHP server. 

  • Mail server: Táto súčasť vyberie rôzne užitočné balíčky pre bežne používaný poštový server. 

  • OpenSSH server: Vyberie balíčky potrebné pre OpenSSH server. 

  • PostgreSQL databáza: Táto súčasť vyberie balíčky klienta a servera databázy PostgreSQL. 

  • Print server: Táto súčasť nastaví systém ako tlačový server. 

  • Samba File server: Táto súčasť nastaví váš systém tak, aby sa stal súborovým serverom Samba, čo je užitočné najmä v sieťach s kombináciou systémov Windows a Linux. 

  • Tomcat server: Nainštaluje Apache Tomcat a ďalšie potrebné súčasti Java, gcj, atď. 

  • Virtual machine host: Obsahuje balíčky potrebné pre spustenie virtuálnych počítačov KVM.

  • Ručný výber balíčkov: Spustí nástroj apptitude umožňujúci vybrať balíčky jednotlivo.

Inštalovanie skupín balíčkov je vykonávané pomocou nástroja tasksel. Jeden z najvýznamnejších rozdielov medzi Ubuntu (alebo Debianom) a ostatnými GNU/Linux distribúciami je to, že inštalované balíky sa zároveň nakonfigurujú pomocou rozumných predvolených hodnôt, poprípade si vyžiadajú potrebné informácie. Preto, keď inštalujeme súčasť, balíky sa nielen nainštalujú, ale i nakonfigurujú tak, aby poskytovali ucelenú službu.

Viac informácií o Výpočtovom mraku (Cloud Computing) sa nachádza v časti UEC.

Po ukončení inštalačného procesu môžeme zobraziť zoznam dostupných súčastí zadaním nasledujúceho príkazu do príkazového riadka:

tasksel --list-tasks
[Note]

Výstup zobrazí zoznam súčastí z iných distribúcií založených na Ubuntu ako napríklad Kubuntu a Edubuntu. Príkaz tasksel môžete spustiť aj bez parametrov, čím sa otvorí ponuka rôznych dostupných súčastí.

Zoznam balíčkov, ktoré boli nainštalované danou súčasťou môžeme zobraziť zadaním parametra --task-packages. Napríklad, ak chceme zobraziť zoznam balíčkov nainštalovaných súčasťou DNS Server, zadáme toto:

tasksel --task-packages dns-server

Výstupom príkazu by mal byť zoznam:

bind9-doc
bind9

Takže ak sme nenainštalovali niektorú zo súčastí počas inštalácie systému, a neskôr sme zistili, že pre nový LAMP server potrebujeme aj DNS server, jednoducho vložíme CD a zadáme príkaz:

sudo tasksel install dns-server

Prechod na novú verziu

Existuje niekoľko spôsobov ako prejsť zo staršej verzie Ubuntu na novšiu. Táto časť poskytuje prehľad odporúčaných metód.

do-release-upgrade

Odporúčaným spôsobom, ako prejsť na novšiu verziu vydania Server Edition, je použite nástroja do-release-upgrade. Je to časť balíka update-manager-core, ktorá nemá žiadne grafické závislosti a je súčasťou základnej inštalácie.

Systémy založené na Debiane môžu byť tiež aktualizované pomocou príkazu apt-get dist-upgrade. Avšak je odporučené použiť príkaz do-release-upgrade, pretože dokáže vykonať zmenu konfigurácie systému, ktorá je niekedy potrebná pri prechode na novšiu verziu.

Ak chceme prejsť na novú verziu, do príkazového riadka zadáme príkaz:

do-release-upgrade

Pomocou príkazu do-release-upgrade je tiež možné prejsť na vývojovú verziu Ubuntu. Ak to chceme urobiť, použijeme prepínač -d:

do-release-upgrade -d
[Warning]

Prechod na vývojovú verziu nie je odporúčaný pri ostrej prevádzke.

Pokročilá inštalácia

Softvérový RAID

RAID je metóda, akou sa nastavuje viacero pevných diskov tak, aby sa správali ako jeden, pričom sa redukuje pravdepodobnosť katastrofickej straty dát pri zlyhaní disku. RAID je implementovaný buď ako softvérový (keď operačný systém vie o oboch diskoch a aktívne oba spravuje) alebo hardvérový (keď špeciálny radič vytvorí dojem, že v systéme je iba jeden disk a jednotlivé disky spravuje bez toho, aby o tom vedel operačný systém).

Softvérový RAID zahrnutý v aktuálnych verziách Linuxu (a Ubuntu) je založený na ovládači 'mdadm'  a pracuje veľmi dobre, lepšie ako niektoré takzvané 'hardverové' RAID radiče. Táto časť vás prevedie inštaláciou vydania Ubuntu Server s použitím dvoch diskových oddielov RAID1 na dvoch fyzických diskoch, jedného oddielu pre / a druhého pre swap

Rozdelenie diskových oddielov

Budeme nasledovať inštalačné kroky, až kým sa nedostanete ku kroku Rozdelenie diskov. Potom:

  1. Vyberieme manuálny spôsob rozdelenia diskových oddielov. 
  2. Vyberieme prvý disk a odsúhlasíme otázku "Vytvoriť na tomto zariadení novú prázdnu tabuľku oblastí?".
    Tento krok zopakujeme na každom disku, ktorý chceme zaradiť do poľa RAID.
  3. Označíme "VOĽNÉ MIESTO" na prvom disku a potom zvolíme "Vytvoriť novú oblasť".
  4. Následne zvolíme veľkosť oblasti. Táto oblasť bude swap a vo všeobecnosti platí, že veľkosť swap je dvojnásobok RAM. Zadáme veľkosť, zvolíme Primárna a potom Začiatok.
  5. Vyberieme "Použiť ako:" v hornom riadku a zmeňíme predvolenú hodnotu "žurnálovací súborový systém Ext4", na "fyzický zväzok pre RAID", a potom zvolíme "Nastavenie oblasti ukončené".
  6. Pre partíciu / znova vyberieme "Voľné miesto" na prvom disku a potom vyberieme "Vytvoriť novú oblasť".
  7. Použijeme zvyšok voľného miesta na disku a zvolíme Pokračovať, a potom Primárna.
  8. Tak, ako pri oblasti swap, vyberieme "Použiť ako:" v hornom riadku, zmeníme voľbu na "fyzický zväzok pre RAID", a potom zvolíme  "Nastavenie oblasti ukončené".
  9. Zopakujeme kroky tri až osem pre ostatné disky a oblasti.

Nastavenie poľa RAID

Vďaka nastaveniu oblastí teraz môžme nastaviť diskové pole:

  1. Vrátime sa späť na "Rozdelenie diskov" a vyberieme "Nastaviť softvérový RAID"
  2. Vyberieme "áno", aby sa zmeny zapísali na disk.
  3. Zvolíme "Vytvoriť MD zariadenie".
  4. V našom prípade vyberieme "RAID1", ale ak by sme chceli iné nastavenie, môžeme zvoliť jemu prislúchajúci typ (RAID0 RAID1 RAID5).
    [Note]

    Ak chcete použiť RAID5, potrebujete najmenej tri disky. Použitie RAID0 alebo RAID1, vyžaduje iba dva disky.

  5. Zadáme počet aktívnych zariadení "2", alebo iný počet pevných diskov, ktoré máme pre pole k dispozícii. Potom zvolíme "Pokračovať"
  6. Ďalej zadáme počet náhradných zariadení "0" a zvolíme "Pokračovať".
  7. Označíme, ktoré oblasti chceme použiť. Najčastejšie to bývajú oblasti sda1, sdb1, sdc1, atď. Čísla sa väčšinou zhodujú, písmená sa odlišujú a prislúchajú rozdielnym pevným diskom. 
  8. Pre oblasť swap vyberieme sda1 a sdb1 a prejdeme na ďalší krok voľbou "Pokračovať".
  9. Kroky trisedem zopakujeme pre oblasť /, pričom vyberieme sda2 a sdb2.
  10. Ak sme skončili, zvolíme "Dokončiť".

Formátovanie

Teraz by sme mali vidieť zoznam diskov a RAID zariadení. Ďalším krokom je formátovanie a nastavenie ich bodu pripojenia. Zariadenie RAID budeme považovať za bežný lokálny disk, ktorý môžeme rovnako naformátovať a pripojiť.

  1. Vyberieme č. 1 oblasť RAID1 zariadenie č. 0
  2. Zvolíme "Použiť ako:". Potom vyberieme "odkladací swap priestor", a následne "Nastavenie oblasti ukončené".
  3. Potom vyberieme č. 1 oblasť RAID1 zariadenie č. 1.
  4. Zvolíme "Použiť ako:". Potom vyberieme "žurnálovací súborový systém Ext4".
  5. Teraz zvolíme "Bod pripojenia" a vyberieme "/ - koreňový súborový systém". Zmeníme ostatné nastavenia podľa potreby a vyberieme "Nastavenie oblasti ukončené".
  6. Nakoniec vyberieme "Ukončiť rozdeľovanie a zapísať zmeny na disk".

Ak nastavíme, že koreňová oblasť má byť v poli RAID, inštalátor sa nás opýta, či chceme systém zavádzať v degradovanom stave. Podrobnosti sa nachádzajú v časti “Degradované pole RAID”.

Inštalačný proces bude potom normálne pokračovať.

Degradované pole RAID

Počas dlhej prevádzky počítača môže nastať porucha disku. Ak je takýto disk súčasťou softvérového poľa RAID, operačný systém prepne pole do tzv. degradovaného stavu.

Ak pole prejde do degradovaného stavu kvôli možnosti poškodenia dát, Ubuntu Server sa po 30 sekundách reštartuje do tzv. initramfs režimu. Keď je initramfs zavedený, objaví sa na pätnásť sekúnd výzva umožňujúca opustiť tento režim a zaviesť systém alebo sa pokúsiť o ručnú opravu. Naštartovanie do initramfs môže ale aj nemusí byť želaným správaním, najmä ak ide o vzdialený počítač. Zavedenie systému do degradovaného poľa môže byť nastavené rôznymi spôsobmi:

  • Nástroj dpkg-reconfigure môže byť použitý na nakonfigurovanie základného správania. Počas tohto procesu budeme môcť zadať dodatočné nastavenia týkajúce sa poľa. Napríklad monitorovanie, upozorňovanie emailom, atď. Ak chceme zmeniť nastavenie mdadm zadáme príkaz:
    sudo dpkg-reconfigure mdadm

  • Proces dpkg-reconfigure mdadm zmení konfiguračný súbor /etc/initramfs-tools/conf.d/mdadm. Tento súbor má tú výhodu, že pomocou neho dokážeme predkonfigurovať správanie systému a môžeme ho ručne upravovať:
    BOOT_DEGRADED=true
    [Note]

    Nastavenie v súbore môže byť prevážené parametrom jadra Kernel.

  • Pomocou parametra jadra Kernel sa systém tiež dá zaviesť do degradovaného poľa:
    • Keď sa server začína zavádzať, stlačíme Shift, čím otvoríme ponuku zavádzacieho systému Grub
    • Stlačením "e" zvolíme možnosť úpravy parametrov jadra Kernel.
    • Stlačíme šípku DOLE, aby sa označil riadok s Kernelom.
    • Znova stlačíme "e", aby sme mohli riadok upravovať.
    • Na koniec riadka dopíšeme "bootdegraded=true" (bez úvodzoviek).
    • Stlačíme "ENTER".
    • Nakoniec stlačíme kombináciu kláves "Ctrl+x", aby sa systém zaviedol.

Po zavedení systému môžeme pole buď opraviť, ako sa hovorí v časti “Údržba poľa RAID”, alebo skopírovať dôležité dáta na iný počítač kvôli neopraviteľnému zlyhaniu hardvéru.

Údržba poľa RAID

Nástroj mdadm sa dá použitý na zobrazenie stavu poľa, pridanie diskov do poľa, odobranie diskov, atď:

  • Ak chceme zobraziť stav poľa, do príkazového riadka zadáme príkaz:
    sudo mdadm -D /dev/md0
    Voľba -D hovorí mdadm, aby zobrazil detailné informácie o zariadení /dev/md0. Cestu /dev/md0 nahradíme prislúchajúcou cestou zariadenia RAID.
  • Ak chceme vidieť stav disku v poli, zadáme:
    sudo mdadm -E /dev/sda1
    Výstup bude veľmi podobný príkazu mdadm -D. Ak chceme iný disk, zmeníme /dev/sda1.
  • Ak disk zlyhá a je ho potrebné odobrať z poľa, zadáme:
    sudo mdadm --remove /dev/md0 /dev/sda1
    Cesty /dev/md0 a /dev/sda1 zmeníme na prislúchjúce cesty k zariadeniu RAID a disku.
  • Podobne pridáme nový disk:
    sudo mdadm --add /dev/md0 /dev/sda1

Niekedy disk prejde do chybného stavu, aj keď nie je fyzicky poškodený. Takýto disk zvyčajne stačí z poľa odstrániť a znova ho pridať. Pole sa potom znova zosynchronizuje. Ak sa disk nezosynchronizuje s poľom, znamená to, že je asi chybný.

Súbor /proc/mdstat tiež obsahuje užitočné informácie o systémových zariadeniach RAID:

cat /proc/mdstat

Personalities : [linear] [multipath] [raid0] [raid1] [raid6] [raid5] [raid4] [raid10]
md0 : active raid1 sda1[0] sdb1[1]
10016384 blocks [2/2] [UU]

unused devices: <none>

Nasledujúci príkaz je výborný na sledovanie stavu synchronizácie diskov:

watch -n1 cat /proc/mdstat

Ak chceme sledovanie pomocou nástroja watch prerušiť, stlačíme Ctrl+c.

Ak bolo potrebné vymeniť disk kvôli chybe, po výmene a zosynchronizovaní disku je ešte potrebné nainštalovať grub. Ak chceme grub nainštalovať na nový disk, zadáme príkaz:

sudo grub-install /dev/md0

Cestu /dev/md0 nahradíme prislúchajúcou cestou k poľu RAID.

Zdroje

Problematika diskových polí RAID je vďaka množstvu spôsobov, akým môžu byť nastavené, veľmi rozsiahla. Viac informácií sa nachádza v anglickom jazyku na nasledujúcich stránkach:

Správca logických zväzkov (LVM)

Správca logických zväzkov (LVM) umožňuje správcom vytvoriť logické zväzky z jedného alebo viacerých fyzických diskov. LVM zväzky môžeme vytvoriť na štandardných oddieloch vytvorených na fyzických diskoch, ale aj na oddieloch diskového poľa RAID. Zväzky môžu byť aj rozšírené, čo systémom poskytuje väčšiu flexibilitu, keď potrebujeme niečo zmeniť.

Prehľad

Vedľajším efektom sily a flexibility LVM je jeho väčšia komplikovanosť. Pred tým, ako sa pustíme do inštalácie LVM, bude lepšie, ak sa oboznámime s niektorými termínmi.

  • Skupina zväzkov (VG - Volume Group): obsahuje jeden alebo viaceré logické zväzky (LV).
  • Logický zväzok (LV - Logical Volume): je podobný ako oddiel v systéme bez LVM. Viacero fyzických zväzkov (PV) môže tvoriť jeden LV, na ktorom sídli aktuálny súborový systém EXT3, XFS, JFS, atď.
  • Fyzický zväzok (PV - Physical Volume): fyzický disk alebo oddiel diskového poľa RAID. Skupina zväzkov môže byť rozšírená pridaním viacerých PV.

Inštalácia

Použitie LVM si ukážeme na na príklade, v ktorom  pripojíme priečinok /srv k zväzku LVM. Počas počiatočnej inštalácie použijeme iba jeden  fyzický zväzok (PV), ktorý bude časťou skupiny zväzkov (VG). Ďalší PV pridáme po skončení inštalácie, aby sme demonštrovali, ako sa dá VG rozšíriť.

Pri inštalácii systému máte k dispozícii niekoľko možností, ktoré nastavia LVM. Možnosť "Sprievodca - použiť celý disk a nastaviť LVM", ktorá Vám umožní použiť časti voľného priestoru pre LVM, "Sprievodca - použiť celý disk a nastaviť šifrované LVM", alebo Manuálne nastaviť oddiely a nastaviť LVM. Ak chceme nastaviť systém tak, aby súčasne používal LVM aj štandardné diskové oddiely, musíme vybrať manuálny spôsob.

  1. Na obrazovke Rozdelenie diskov zvolíme "Manuálne".
  2. Vyberieme disk a výberom "áno" odsúhlasíme otázku "Vytvoriť na tomto zariadení novú prázdnu tabuľku oblastí?".
  3. Potom vytvoríme bežné oddiely pre priečinky /boot, swap a / so súborovým systémom aký nám vyhovuje.
  4. Pre LVM  priečinok /srv, vytvoríme novú logickú oblasť. Potom zmeníme "Použiť ako" na "fyzický zväzok pre LVM" a zvolíme "Nastavenie oblasti ukončené".
  5. Teraz vyberieme "Nastavenie správcu logických zväzkov (LVM)" v hornej časti ponuky a výberom Áno potvrdíme zápis zmien na disk.
  6. V časti "Krok nastavenia LVM" na ďalšej obrazovke zvolíme "Vytvoriť skupinu zväzkov". Ako názov skupiny zväzkov zadáme napríklad vg01 alebo niečo viacvravnejšie. Po zadaní mena označíme oddiel, ktorý sme nastavili pre LVM a zvolíme "Pokračovať".
  7. Na obrazovke s ponukou "Krok nastavenia LVM" vyberieme "Vytvoriť logický zväzok". Vyberieme novovytvorenú skupinu zväzkov a zadáme názov nového logického zväzku, napríklad srv podľa miesta, kam ho chceme pripojiť. Potom zvolíme veľkosť, ktorá môže pokojne obsiahnuť celé dostupné miesto, pretože sa dá neskôr rozšíriť. Zvolíme "Ukončiť", čím sa vrátime späť na hlavnú obrazovku "Rozdelenie diskov".
  8. Teraz priradíme súborový systém novému LVM. Vyberieme oddiel "LVM VG vg01, LV srv" (resp. s menami, aké sme použili) a potom zmeníme Použiť ako. Nastavíme súborový systém a vyberieme /srv ako bod pripojenia. Po skončení zvolíme "Nastavenie oblasti ukončené".
  9. Nakoniec vyberieme "Ukončiť rozdeľovanie a zapísať zmeny na disk". Potvríme zmeny a dokončíme inštaláciu systému.

Existuje niekoľko užitočných nástrojov, ktoré zobrazujú informácie o LVM:

  • vgdisplay: zobrazí informácie o zviazaných zväzkoch.
  • lvdisplay: zobrazí informície o logických zväzkoch.
  • pvdisplay: zobrazí podrobé informácie o fyzických zväzkoch.

Rozširovanie skupiny zväzkov

Teraz, keď sme úspešne použili srv ako LVM zväzok, pridáme druhý disk, vytvoríme fyzický zväzok (PV), pridáne ho do skupiny zväzkov (VG), rozšírime logický zväzok srv a nakoniec rozšírime súborový systém. V tomto príklade teda predpokladáme, že sme do systému už pripojili druhý disk. Tento pevný disk bude mať označenie /dev/sdb. UPOZORNENIE: pred tým, ako začnete skúšať tieto príkazy, presvedčte sa, či už náhodou nemáte /dev/sdb priradené k inému disku. Ak tieto príkazy vykonáte nad diskom, ktorý nie je prázdny, môžete stratiť všetky dáta. V našom príklade použijeme celý disk ako fyzický zväzok (Vy však môžete urobiť na disku najskôr oddiely a potom ich použiť ako samamostatné fyzické zväzky)

  1. Najskôr vytvoríme fyzický zväzok zadaním príkazu:
    sudo pvcreate /dev/sdb
  2. Teraz rozšírime skupinu zväzkov:
    sudo vgextend vg01 /dev/sdb
  3. Použijeme príkaz vgdisplay na zistenie počtu voľných tzv. physical extents (PE), ktoré predstavujú počet voľných alokovateľných blokov. Dostaneme napríklad veľkosť 511 PE (čo zodpovedá 2GB, kde každý PE bude mať veľkosť 4MB) a použijeme celé dostupné voľné miesto. Vy môžete použiť vlastný počet PE.
    Teraz sa dá logický zväzok rôznymi spôsobmi rozšíriť. My si ukážeme, ako sa to dá pomocou PE:
    sudo lvextend /dev/vg01/srv -l +511
    Voľba -l umožní rozšíriť logický zväzok pomocou PE. Voľba -L umožňuje logický zväzok rozšíriť pomocou jednotiek Mega, Giga, Tera bajty.
  4. Aj napriek tomu, že súborové systémy ext3 a ext4 je možné zväčšiť aj bez odpojenia, je dobré ich aj napriek tomu odpojiť a skontrolovať súborový systém. Ak chcete logický zväzok zmenšiť, musíte súborový systém najskôr odpojiť.
    Nasledujúce príkazy sú určené iba pre súborové systémy EXT3 alebo EXT4. Ak používate iný súborový systém, môžete použiť niektoré iné dostupné nástroje.
    sudo umount /srv
    sudo e2fsck -f /dev/vg01/srv
    Voľba -f nástroja e2fsck skontroluje disk aj napriek tomu, že vyzerá byť prázdny.
  5. Zväčšíme súborový systém:
    sudo resize2fs /dev/vg01/srv
  6. A nakoniec oddiel pripojíme a skontrolujeme jeho veľkosť.
    mount /dev/vg01/srv /srv && df -h /srv

Zdroje

RAID je metóda, akou sa nastavuje viacero pevných diskov tak, aby sa správali ako jeden, pričom sa redukuje pravdepodobnosť katastrofickej straty dát pri zlyhaní disku.