Dynamic Host Configuration Protocol (DHCP) je sieťová služba, ktorá umožňuje, aby klientom siete boli automaticky pridelené nastavenia zo servera, miesto ručného nastavovania každej stanice samostatne. Počítače, ktoré sú nastavené ako DHCP klienti nepotrebujú žiadne ďalšie nastavenia. Získajú ich od DHCP servera a tieto nastavenia sú neviditeľné pre bežného používateľa.
Najčastejšími nastaveniami, ktoré poskytuje DHCP server DHCP klientom sú:
Avšak DHCP server môže poskytovať aj nastavenia, akými sú:
Výhodou použitia DHCP je to, že mení nastavenia v celej sieti. Ak chceme napríklad zmeniť DNS server, stačí ho zmeniť iba na DHCP serveri a všetci klienti siete zmenia nastavenie hneď po tom, ako sa ich DHCP klient spojí s DHCP serverom. Ďalšou výhodou je tiež ľahšie začlenenie nového počítača do siete, pretože nepotrebujeme zisťovať, ktorá IP adresa je voľná. Vylúči sa tiež riziko priradenia rovnakej IP adresy dvom počítačom.
DHCP server môže byť nastavený dvoma spôsobmi:
Táto metóda použitia DHCP vyžaduje zadefinovanie všetkých fyzických adries sieťových kariet pripojených do siete, pomocou ktorých sa budú klienti identifikovať a následne im bude poskytnuté nemenné nastavenie vždy, keď pošlú požiadavku DHCP serveru.
Táto metóda vyžaduje zadefinovanie rozsahu IP adries, z ktorého budú dynamicky poskytované DNS klientom systémom "kto prv príde, ten skôr melie". Keď sa DHCP klient zo siete odpojí na určitý čas, jeho konfigurácia sa zruší a adresa bude vrátená späť do zoznamu voľných adries, aby mohla byť pridelená inému DHCP klientovi.
Ubuntu sa dodáva s DHCP serverom aj klientom. Serverom je dhcpd (dynamic host configuration protocol daemon). Klient, ktorý je súčasťou Ubuntu, je dhclient a mal by byť nainštalovaný na každom počítači, ktorý chceme automaticky nakonfigurovať. Oba programy sa dajú jednoducho nainštalovať a sú nastavené tak, aby sa spúšťali pri zavádzaní systému.
Ak chceme dhcpd nainštalovať, zadáme do príkazového riadka nasledujúci príkaz:
sudo apt-get install dhcp3-server
Konfiguráciu DHCP servera môžeme podľa potrieb zmeniť v konfiguračnom súbore /etc/dhcp3/dhcpd.conf.
Bude tiež potrebné v súbore /etc/default/dhcp3-server určiť, na ktorom rozhraní bude dhcpd načúvať. Predvolené je rozhranie eth0.
POZNÁMKA: výstupy dhcpd sa zaznamenávajú v syslogu. V ňom môžeme nájsť diagnostické správy.
Chybová správa na konci inštalácie môže byť trochu mätúca, ale nasledujúce kroky nám pomôžu službu nakonfigurovať:
Najčastejšie sa DHCP server nastavuje tak, aby IP adresy prideľoval náhodne. Toto môžeme urobiť pomocou takýchto nastavení:
# Príklad /etc/dhcpd.conf
# (sem pridajte váš komentár)
default-lease-time 600;
max-lease-time 7200;
option subnet-mask 255.255.255.0;
option broadcast-address 192.168.1.255;
option routers 192.168.1.254;
option domain-name-servers 192.168.1.1, 192.168.1.2;
option domain-name "mojadomena.nieco";
subnet 192.168.1.0 netmask 255.255.255.0 {
range 192.168.1.10 192.168.1.100;
range 192.168.1.150 192.168.1.200;
}
Toto nastavenie spôsobí, že DHCP server bude poskytovať klientom IP adresy z rozsahu 192.168.1.10-192.168.1.100 alebo 192.168.1.150-192.168.1.200. IP adresa bude zapožičaná na dobu 600 sekúnd, ak klient nepožiada o iné časové obmedzenie. Maximálna (povolená) doba zapožičania je 7200 sekúnd. Server tiež "poradí" klientovi, že by mal použiť masku siete 255.255.255.0, broadcast adresu 192.168.1.255, bránu/smerovač 192.168.1.254 a DNS servery 192.168.1.1 a 192.168.1.2.
Ak potrebujeme nastaviť WINS server pre klientov Windows, je potrebné zapísať aj riadok netbios-name-servers, napríklad takto:
option netbios-name-servers 192.168.1.1;
Konfiguračné nastavenia Dhcpd sme prevzali z DHCP mini-HOWTO.
/etc/dhcp3/dhcpd.conf sa dozvieme v
dhcpd.conf man page.