Linux v slovenčine

Obsah

 

Úvod

Na to, aby operačný systém umožnil používanie národného jazyka a abecedy, sú potrebné dva dôležité komponenty. Systém musí byť v prvom rade internacionalizovaný, čím sa umožní používanie národnej abecedy a klávesnice. Inými slovami, internacionalizovaný systém používateľovi umožní písanie nových textov a zobrazovanie textov napísaných inými autormi v jeho vlastnom jazyku, so správnou interpunkciou či v jeho abecede. Za internacionalizáciu zodpovedajú programátori a vývojári systému.

Internacionalizovaný systém však ešte nemusí s používateľom komunikovať v jeho vlastnom jazyku. Na to je potrebný druhá súčasť, lokalizácia programov, ktorá spočíva v preklade používateľského rozhrania a návodov. Tu ide bezpochyby o omnoho náročnejšiu úlohu, lebo programov a jazykov je veľa. Zatiaľ čo všetky moderné systémy dnes sú plne internacionalizované (so všetkými, pre nás neobvyklými vlastnosťami, ako je napríklad písanie sprava doľava a rôzne abecedy - hebrejská, arabská čínska či japonská), s lokalizáciou to býva horšie. Pokiaľ za lokalizáciu zodpovedá výlučne dodávateľ, sme odkázaní na jeho ponuku - tu sme obvykle "vďační" aj za českú verziu, ktorá síce nie je ideálna, ale mnohokrát prijateľnejšia, ako štandardná anglická verzia.

V prípade otvoreného softvéru je lokalizácia, obdobne ako aj všetko ostatné, v našich rukách. Len na nás používateľoch záleží či budú naše obľúbené programy prístupné v slovenčine a aká bude kvalita prekladov. Na Slovensku preto vzniklo viacero lokalizačných tímov, ktorá sa zameriavajú na preklady jednotlivých aplikácií a komponentov - OpenOffice.org, Firefox, Gnome, či KDE. Prekladateľská práca však nikdy nebude ukončená - vznik nových programov, či zmeny v existujúcich vyžadujú stále nové preklady a prekladateľov stále nie je dostatok.

Samotná lokalizácia Linuxu a otvorených programov nespočíva len v prekladaní používateľského rozhrania. V širšom zmysle je jej súčasťou aj tvorba voľne šíriteľných slovníkov pre kontrolu pravopisu, slovensko-... a ...-slovenských slovníkov či pravidiel pre delenie slov. Tu ide z technického hľadiska o pomerne málo náročnú činnosť - o to je však dôležitejší obsah a zapojenie sa učiteľov slovenčiny či študentov jazykových odborov.

V tomto dokumente by sme radi priblížili detaily súvisiace s internacionalizáciou a lokalizáciou, zoznámili našich čitateľov s postupmi, ako sa programy prekladajú, v nádeji, že pre jednotlivé tímy získame ďalších prekladateľov a že celková slovenskej lokalizácie sa tak postúpi ďalej. V neposlednom rade chceme prostredníctvom propagácie prekladania oboznámiť širokú verejnosť s princípmi, na ktorých vývoj otvoreného a slobodného softvéru stojí - najmä s jeho základom, spočívajúcim v dobrovoľnej účasti, pri ktorej si každú môže vybrať to, čo ho najviac baví a čo považuje za najdôležitejšie.