Čo je Ubuntu?

Ubuntu je plnohodnotný desktopový operačný systém s jadrom Linux, ktorý je voľne dostupný s podporou od komunity aj s odbornou platenou podporou. Komunita Ubuntu je postavená na myšlienkach zhrnutých v Manifeste Ubuntu: softvér má byť dostupný zadarmo, softvérové nástroje majú byť použiteľné ľuďmi v ich rodnom jazyku a majú brať ohľad aj na ľudí s postihnutím, ľudia by mali mať právo prispôsobovať a meniť svoj softvér podľa svojej potreby.

• Ubuntu bude vždy zadarmo a nebude ani žiaden poplatok za tzv. "podnikovú verziu". Aj to najlepšie z našej práce dávame k dispozícii všetkým ľuďom za rovnakých slobodných podmienok.
• Ubuntu obsahuje veľmi kvalitnú a ústretovú infraštruktúru na vytváranie prekladov, ktorú komunita slobodného softvéru dáva k dobru, aby tak urobila Ubuntu použiteľné pre čo najviac ľudí.
• Ubuntu sa dodáva v pravidelných cykloch. Nová verzia je dostupná každých šesť mesiacov. Môžete používať súčasnú alebo vývojovú verziu. Každá verzia bude podporovaná po dobu 18 mesiacov.
• Ubuntu je úplne založené na princípoch vývoja otvoreného softvéru, nabádame ľudí aby požívali otvorený softvér, aby ho vylepšovali a šírili ďalej.

Ubuntu je sytém vhodný rovnako pre osobné počítače ako aj pre servery. Aktuálna verzia Ubuntu podporuje architektúry Intel x86 (PC kompatibilné s IBM), AMD64 (Hammer) a PowerPC (Apple iBook a Powerbook, G4 a G5). Ubuntu obsahuje viac ako 1000 kusov softvéru, vrátane linuxového jadra verzie 2.6 a grafického prostredia GNOME 2.26 a zahŕňa všetky štandardné desktopové aplikácie vrátane aplikácií na spracovanie textu a tabuliek, aplikácií prácu v sieti Internet, softvér na vytvorenie webového servera, spracovanie emailov, programovacie jazyky a nástroje a samozrejme aj niekoľko hier.

Sponzorstvo spoločnosti Canonical

Projekt Ubuntu sponzoruje spoločnosť Canonical Ltd. Canonical nepredáva licencie na používanie Ubuntu, a nebude to v žiadnom prípade robiť ani v budúcnosti. Obchodným artiklom spoločnosti Canonical je poskytovanie technickej podpory a profesionálnych služieb súvisiacich s Ubuntu. Odporúčame tiež ďalšie spoločnosti, ktoré ponúkajú pre Ubuntu podporu. Zoznam týchto spoločností nájdete na tomto webe.

Čo je Debian?

Debian je nezisková organizácia, ktorá sa venuje vývoju slobodného softvéru a šíreniu myšlienok slobodného softvéru. Debian vznikol v roku 1993, keď Ian Murdock adresoval otvorenú výzvu softvérovým vývojárom, aby spolu vytvorili ucelenú a koherentnú softvérovú distribúciu založenú na relatívne novom linuxovom jadre. Relatívne malá skupina zasvätených nadšencov, pôvodne financovaná zo zdrojov organizácie Free Software Foundation a ovplyvnená filozofiou GNU, sa v priebehu rokov rozrástla do organizácie pozostávajúcej z asi 1000 vývojárov Debianu.

Vývojári Debianu sú zapojený do rôznych aktivít vrátane administrácie Webu a FTP , grafickému dizajnu, analýze legálnosti a softvérovým licenciám, písaniu dokumentácie a samozrejme správe softvérových balíkov.

V záujme rozširovania našej filozofie a v snahe prilákať vývojárov, ktorí veria tomu, čo Debian predstavuje, v rámci projektu Debian sme publikovali množstvo dokumentov, ktoré vysvetľujú naše hodnoty a sú zároveň aj príručkou pre tých, ktorý chcú vedieť, čo to znamená byť vývojár Debianu:

• Debian Social Contract (spoločenská zmluva Debianu) definuje záväzky prispievateľov Debianu pre komunitu slobodného softvéru. Ktokoľvek, kto súhlasí s dodržiavaním spoločenskej zmluvy sa môže stať prispievateľ. Každý prispievateľ môže vytvoriť nový softvér a začleniť ho do Debianu - za predpokladu, že softvér spĺňa naše kritériá slobodnosti softvéru a balíček spĺňa naše štandardy kvality.
• Debian Free Software Guidelines (pravidlá pre slobodný softvér Debianu) je jasný a výstižný súhrn kritérií, ktoré Debian kladie na slobodný softvér. Tento dokument je veľmi vplyvný dokument, má vo svete slobodného softvéru veľký vplyv a je základom pre samotnú definíciu slobodného softvéru - The Open Source Definition.
• Debian Policy Manual (manuál politiky Debianu) obsahuje rozsiahle špecifikácie štandardov kvality projektu Debian. 

Vývojári Debianu sú tiež zainteresovaní v mnohých ďalších projektoch; niektoré priamo súvisia s Debianom, iné sa dotýkajú celej Linuxovej komunity. Uvedieme niekoľko príkladov:

Viac informácií o Debiane, nájdete na stránke Debian FAQ.

Ubuntu a Debian

Ubuntu a Debian sú rozdielne no paralelné a úzko previazané systémy. Projekt Ubuntu sa snaží projekt Debian doplniť v nasledujúcich oblastiach:

Čo je GNU/Linux

GNU/Linux je operačný systém: séria programov, ktoré interagujú z počítačom a spúšťajú iné programy.

Operačný systém sa skladá z rôznych základných programov, ktoré potrebuje váš počítač na to, aby mohol komunikovať a prijímať pokyny od používateľov, čítať a zapisovať dáta na diskoch, páskach, tlačiť na tlačiarniach, kontrolovať využitie pamäte a spúšťať ďalšie programy. Najdôležitejšou časťou operačného systému je jadro. V systéme GNU/Linux je jadrom Linux. Zvyšok systému sa skladá z ďalších programov, z ktorých väčšina bola vytvorená v rámci projektu GNU. Vzhľadom k tomu, že samotné linuxové jadro netvorí funkčný operačný systém, je vhodnejšie používať termín "GNU/Linux", miesto skráteného termínu "Linux", ktorý sa na označenie operačného systému často používa.   

Linux je vymodelovaný podľa operačného systému Unix. Od počiatku vývoja bol Linux navrhovaný ako viac-úlohový a viac-používateľský operačný systém. Tieto fakty robia Linux odlišným od ostatných dobre známych operačných systémov. Linux je však ešte viac odlišný ako si viete predstaviť. V porovnaní s ostatnými operačnými systémami Linux nikto nevlastní. Väčšina jeho vývoja pochádza od neplatených dobrovoľníkov.

Vývoj toho, čomu dnes hovoríme GNU/Linux sa začal v roku 1984, keď organizácia Free Software Foundation začala vývoj slobodného systému podobného Unixu s názvom GNU.

Projekt GNU vytvoril kompletnú sadu slobodných softvérových nástrojov určených pre operačný systém Unix™ a operačné systémy jemu podobné ako napríklad Linux. Tieto nástroje umožňovali požívateľom vykonávať rôzne úlohy od bežných (ako napríklad kopírovanie či presúvanie súborov v systéme) po pokročilé (ako napríklad zápis a kompilovanie vlastných programov či sofistikovanú úpravu dokumentov v rôznych formátoch).

Aj keď k vývoju Linuxu prispelo mnoho skupín a jednotlivcov, najväčším prispievateľom je stále organizácia Free Software Foundation, ktorá nielen že vytvorila väčšinu nástrojov používaných v Linuxe, ale vytvorila aj filozofiu komunity, ktorá umožnila vzniknutiu Linuxu.

Jadro - Linux kernel sa prvý krát objavilo v roku 1991, keď fínsky študent informatiky Linus Torvalds veľmi skorú verziu tohto jadra, ktorá mala slúžiť ako náhrada jadra pre systém Minix, odoslal do diskusnej skupiny Usenet s adresou comp.os.minix. Viac informácii sa dozviete na medzinárodnej stránke o histórii Linuxu Linux History Page.

Linus Torvalds pokračoval v koordinovaní niekoľko stoviek vývojárov za pomoci niekoľkých dôveryhodných. Informácie o mailovej diskusnej skupine linux-kernel sa nachádzajú na stránke linux-kernel mailing list FAQ.

Používatelia Linuxu majú nesmiernu slobodu vo výbere svojho softvéru. Napríklad si používatelia Linuxu môžu vybrať z tucta rôznych príkazových riadkov a niekoľkých grafických prostredí. Tento výber je často mätúci pre používateľov iných operačných systémov, pretože nie sú zvyknutí uvažovať o príkazovom riadku alebo grafickom prostredí ako o niečom, čo môžu zmeniť.

Linux sa tiež oproti väčšine ostatných operačných systémov vyznačuje oveľa menšou pravdepodobnosťou zrútenia, schopnosťou spustiť viac aplikácii súčasne a väčšou bezpečnosťou. Kvôli týmto výhodám je Linux najrýchlejšie rozvíjajúcim sa systémom na trhu serverov. V súčasnosti sa však Linux stáva čoraz viac populárny aj pre domácich používateľov a podnikateľov.

Získanie Ubuntu

Informácie o tom ako Ubuntu stiahnuť z Internetu nájdete na webovej stránke Stáhnout (v českom jazyku) alebo download (v anglickom jazyku). Stránka list of Ubuntu mirrors obsahuje kompletný zoznam oficiálnych zrkadiel Ubuntu, takže môžete ľahko nájsť najbližšie, z ktorého bude sťahovanie najrýchlejšie. V čase prekladu tohto článku boli pre lokalitu Slovensko dostupné tri zrkadlá.

Ubuntu sa dá po nainštalovaní veľmi jednoducho aktualizovať. Inštalačný program nastaví systém tak, aby ste mohli aktualizácie po dokončení inštalácie stiahnuť a nainštalovať, ak je to potrebné.

Ziskanie najnovšej originálnej verzie tejto príručky

Originálna anglická verzia tejto príručky prechádza revíziami. Aktuálnu verziu tejto inštalačnej príručky nájdete na stránke official Install Manual pages.

Členenie inštalačnej príručky Ubuntu

Tento dokument má slúžiť najmä pre neskúsených používateľov Ubuntu (ktorí ho ešte neinštalovali). Príručku sme sa snažili napísať tak, aby k jej pochopeniu bolo potrebných čo najmenej vedomostí a skúseností. Predpokladáme však, že máte aspoň základnú predstavu o tom ako fungujú zariadenia vo vašom počítači.

Skúsení používatelia však v tomto dokumente môžu nájsť zaujímavé informácie, napríklad ohľadne minimálnych požiadaviek na systém, detaily o podpore hardvéru a podobne. Skúseným používateľom odporúčame niektoré časti tejto príručky preskočiť.

Snažili sme sa aby bola táto príručka napísaná chronologicky tak, aby vás krok za krokom previedla procesom inštalácie od začiatku po koniec. Toto sú kroky pri inštalácii Ubuntu, ktorým zároveň zodpovedajú jednotlivé kapitoly tejto príručky:

Po nainštalovaní systému si môžete ešte prečítať Chapter 8, Next Steps and Where to Go From Here. Táto kapitola vysvetľuje kde sa dajú nájsť ďalšie informácie o Unixe a Ubuntu a ako sa dá zmeniť jadro.

Ďalšie informácie o tejto príručke a o tom ako ju vylepšiť, sa nachádza v Appendix E, Administrivia.

O copyrigte a softvérových licenciách

Sme si istí, že poznáte niektoré z licencií, ktoré sa používajú s najväčším komerčným softvérom - zvyčajne hovoria, že môžete použiť iba jednu kópiu softvéru na jednom počítači. Tento systém takýto druh licencie nemá rád. Budeme radi, ak kópie systému Debian GNU / Linux nainštalujete na každý počítač v škole, doma alebo v počítači, ktorý používate na podnikanie. Môžete požičiavať inštalačné médiá svojim priateľom a pomôcť im s inštaláciou na ich počítačoch! Môžete dokonca vyrobiť tisíce kópií a predávať ich - s niekoľkými obmedzeniami. Systém Ubuntu môžete voľne inštalovať a používať pretože je založený na slobodnom softvéri.

Slovo slobodný neznamená, že softvér nemá copyright a neznamená to, že CD disky, ktoré obsahujú softvér sa musia distribuovať bezplatne. Slobodný softvér znamená to, že licencia jednotlivých programov nevyžaduje platiť za právo distribuovania alebo používania týchto programov. Slobodný softvér tiež znamená nielen to, že ho môže ktokoľvek rozšíriť, prispôsobiť a pozmeniť, ale tiež to, že môžete ďalej šíriť výsledky svojej práce.

	Projekt Ubuntu ako pragmatický ústupok svojim používateľom ponúka aj softvérové balíky, ktoré nespĺňajú naše kritéria slobodnosti. Tieto balíky nie sú súčasťou oficiálnej distribúcie, ale sú dostupné z úložiska multiverse, ktoré je súčasťou zrkadiel Ubuntu. Ak si chcete pozrieť ako vyzerá obsah archívov navštívte stránku Ubuntu web site.

Mnoho programov v systéme spadá pod licenciu GNU General Public License, ktorú tiež často označujeme “GPL”. GPL licencia vyžaduje aby bol súčasne dostupný zdrojový kód programu, ktorý šírite v binárnej podobe. Toto obmedzenie, ktoré licencia kladie, umožňuje ostatným používateľom modifikovať softvér. Toto ustanovenie o zdrojovom kóde^[1] je platné pre všetky programy, ktoré obsahuje systém Ubuntu.

Existuje niekoľko ďalších foriem copyrightu a softvérových licencií, ktoré sa používajú pre programy v Ubuntu. Informácie o týchto licenciách nájdete pre každý balík v súbore /usr/share/doc/meno-balika/copyright po nainštalovaní príslušného balíka do systému.

Viac informácií o licenciách a o tom ako Ubuntu určuje či je softvér dostatočné slobodný na to, aby mohol byť zaradený do hlavnej distribúcie, nájdete v popise licenčnej politiky Ubuntu na stánke Ubuntu License Policy.

Najdôležitejším faktom je to, že tento softvér nemá žiadnu záruku. Programátori, ktorí vytvorili tento softvér, to urobili pre prospech celej komunity. Nemôžeme zaručiť, že program bude vhodný na účely, na ktoré ho chcete použiť. Máte však k dispozícii zdrojové kódy tohto programu, a preto si ho môžete prispôsobiť vašim potrebám a využívať zmeny, ktoré vykonajú ostatní, ktorí takýmto spôsobom pomáhajú rozvoju slobodného softvéru.

Hardvér podporovaný Ubuntu

Ubuntu nemá žiadne vyššie požiadavky oproti požiadavkám, ktoré má jadro Linuxu a sada nástrojov GNU. Vďaka tomu, môžete Ubuntu spustiť na každej architektúre a platforme, na ktorú bolo portované jadro Linuxu, libc, gcc, atď., a pre ktoré existuje port Ubuntu.

Miesto toho aby sme popisovali všetky najrôznejšie hardvérové konfigurácie, ktoré sú podporované 64 bitovou verziou Ubuntu, povieme len základné informácie, ktoré doplníme odkazmi na podrobnejšie informácie.

Zariadenia vyžadujúce firmvér

Okrem toho, že zariadenia potrebujú ovládač, niektoré vyžadujú aj tzv. firmvér alebo mikrokód, ktorý je potrebné nahrať do zariadenia aby bolo funkčné. Toto je veľmi častý prípad pri sieťových kartách (najme pri bezdrôtových adaptéroch), ale tiež niektoré USB zariadenia a tiež niektoré radiče diskov potrebujú firmvér.

Vo väčšine prípadov firmvér podľa kritérií projektu Debian GNU/Linux nie je slobodný, a preto nemôže byť začlenený do hlavnej distribúcie alebo inštalačného systému. Ak je ovládač zariadenia začlenený v distribúcii a ak Debian GNU/Linux legálne môže distribuovať firmvér, je často dostupný ako samostatný balík v non-free časti archívu.

To však neznamená, že takýto hardvér sa nedá použiť počas inštalácie. Počnúc od Debian GNU/Linux 5.0, debian-installer podporuje načítanie firmvéru alebo balíkov obsahujúcich firmvér z vymeniteľného média, ako napríklad disketa alebo USB kľúč. Viac informácií o tom ako nahrať firmvér počas inštalácie sa nachádza v časti the section called “Loading Missing Firmware”.